EKZERCARO
de la lingvo internacia
« Esperanto »
§1
Aa, Bb, Cc, Cxcx, Dd, Ee, Ff, Gg, Gxgx, Hh,
Hxhx, Ii, Jj, Jxjx, Kk, Ll, Mm, Nn, Oo, Pp,
Rr, Ss, Sxsx, Tt, Uu, Uxux, VV, Zz.
Aa, Bb, Cc, Cxcx, Dd, Ee, Ff, Gg, Gxgx, Hh,
Hxhx, Ii, Jj, Jxjx, Kk, Ll, Mm, Nn, Oo, Pp,
Rr, Ss, Sxsx, Tt, Uu, Uxux, VV, Zz.
Nomoj de la literoj: a, bo, co, cxo, do, e, fo, go,
gxo, ho, hxo, i, jo, jxo, ko, lo, mo, no, o, po, ro,
so, sxo, to, u, uxo, vo, zo.
§2
Ekzerco de legado.
Al. Bá-lo. Pát-ro. Nú-bo. Cé-lo. Ci-tró-no. Cén-to.
Sén-to. Scé-no. Scí-o. Có-lo. Kó-lo. O-fi-cí-ro. Fa-cí-la.
Lá-ca. Pa-cú-lo. Cxar. Cxe-mí-zo. Cxi-ká-no. Cxi-é-lo. Cxu.
Fe-lí-cxa. Cí-a. CXí-a. Pro-cé-so. Sen-cxé-sa Ec. Ecx. Ek.
Da. Lú-do. Dén-to. Plén-di. El. En. De. Té-ni. Sen.
Vé-ro. Fá-li. Fi-dé-la. Trá-fi. Gá-lo. Grán-da. Gén-to.
Gíp-so. Gús-to. Lé-gi. Pá-go. Pá-gxo. Gxis. GXús-ta. Ré-gxi.
Gxar-dé-no. Lón-ga. Rég-no. Síg-ni. Gvar-dí-o. Lín-gvo.
Gxu-á-do. Há-ro. Hi-rún-do. Há-ki. Ne-hé-la. Pac-hó-ro.
Ses-hó-ra Bat-hú-fo. Hó-ro. HXó-ro. Kó-ro. Hxo-lé-ro.
Hxe-mí-o. I-mí-ti. Fí-lo. Bír-do. Tró-vi. Prin-tém-po.
Min. Fo-í-ro. Fe-í-no. I-el. I-am. In. Jam. Ju. Jes.
Ju-ris-to. Kra-jó-no. Ma-jés-ta. Tuj. Dó-moj. Ru-í-no.
Prúj-no. Ba-lá-i. Pá-laj. De-í-no. Véj-no. Pe-ré-i.
Mál-plej. Jús-ta. Jxus. JXé-ti. Jxa-lú-za. Jxur-nálo.
Má-jo. Bo-ná-jxo. Ká-po. Ma-kú-lo. Kés-to. Su-ké-ro.
Ak-vo. Ko-ké-to. Li-kvó-ro. Pac-ká-po.
§3
Ekzerco de legado.
Lá-vi. Le-ví-lo. Pa-ró-li. Mem. Im-plí-ki. Em-ba-rá-so.
Nó-mo. In-di-fe-rén-ta. In-ter-na-cí-a. Ol. He-ró-i.
He-ro-í-no. Fój-no. Pí-a. Pál-pi. Ri-pé-ti. Ar-bá-ro.
Sá-ma. Stá-ri. Si-gé-lo. Sis-té-mo. Pe-sí-lo. Pe-zí-lo.
Sén-ti. So-fís-mo. Ci-pré-so. Sxi. Pá-sxo. Stá-lo.
Sxtá-lo. Vés-to. Vésx-to. Dis-sxí-ri. Sxan-cé-li. Ta-pí-sxo
Te-o-rí-o. Pa-tén-to. U-tí-la. Un-go. Plú-mo.
Tu-múl-to. Plu. Lú-i. Kí-u. Ba-lá-u. Tra-ú-lo.
Pe-ré-u. Ne-ú-lo. Fráux-lo. Paux-lí-no. Láux-di.
Eux-ró-po. Tro-ú-zi. Ho-dí-aux. Vá-na. Vér-so.
Sól-vi. Zór-gi. Ze-ní-to. Zo-o-lo-gí-o. A-zé-no.
Me-zú-ro. Ná-zo. Tre-zó-ro. Mez-nók-to. Zú-mo.
Sú-mo. Zó-no. Só-no. Pé-zo. Pé-co. Pé-so.
Ne-ní-o. A-dí-aux. Fi-zí-ko. Ge-o-gra-fí-o.
Spi-rí-to. Lip-há-ro. In-díg-ni. Ne-ní-el.
Spe-gú-lo. Sxpí-no. Né-i. Ré-e. He-ró-o.
Kon-scí-i. Tra-e-té-ra. He-ro-é-to. Lú-e.
Mó-le. Pá-le. Tra-í-re. Pa-sí-e. Me-tí-o.
In-gxe-ni-é-ro. In-sék-to. Re-sér-vi. Re-zér-vi.
§4
Ekzerco de legado.
Citrono. Cento. Sceno. Scio. Balau. Sxanceli. Neniel.
Embaraso. Zoologio. Reservi. Traire. Hodiaux. Dissxiri.
Neulo. Majesta. Packapo. Heroino. Pezo. Internacia.
Seshora. Cipreso. Stalo. Feino. Plu. Sukero. Gento.
Indigni. Sigelo. Krajono. Ruino. Pesilo. Lipharo. Metio.
Gxardeno. Sono. Lauxdi. Pale. Facila. Insekto. Kiu.
Zorgi. Cikano. Traetera. Sofismo. Domoj. Spino.
Majo. Signi. Ec. Bonajxo. Legi. Iel. Juristo.
Cxielo. Hxemio.
§5
Patro kaj frato. ― Leono estas besto. ― Rozo estas floro kaj
kolombo estas birdo. ― La rozo apartenas al Teodoro. ― La suno
brilas. ― La patro estas sana. ― La patro estas tajloro.
-
patro
père | father | Vater | отецъ | ojciec.
-
o
marque le substantif | ending of nouns (substantive) | bezeichnet
das Substantiv | означаетъ существительное | oznacza rzeczownik.
-
kaj
et | and | und | и | i.
-
frato
frère | brother | Bruder | братъ | brat.
-
leono
lion | lion | Löwe | левъ | lew.
-
esti
être | be | sein | быть | być.
-
as
marque le présent d’un verbe | ending of the present tense in
verbs | bezeichnet das Präsens | означаетъ настоящее время глагола | oznacza
czas teraźniejszy.
-
besto
animal | beast | Thier | животное | zwierzę.
-
rozo
rose | rose | Rose | роза | róża.
-
floro
fleur | flouwer | Blume | цвѣтъ, цвѣтокъ | kwiat.
-
kolombo
pigeon | dove | Taube | голубь | gołąb’.
-
birdo
oiseau | bird | Vogel | птица | ptak.
-
la
article défini (le, la, les) | the | bestimmter Artikel (der,
die, das) | членъ опредѣленный (по русски не переводится) | przedimek
określny (nie tłómaczy się).
-
aparteni
appartenir | belong | gehören | принадлежать | należeć.
-
al
à | to | zu (ersetzt zugleich den Dativ) | къ (замѣняетъ также
дательный падежъ) | do (zastępuje też przypadek trzeci).
-
suno
soleil | sun | Sonne | солнце | słońce.
-
brili
briller | shine | glänzen | блистать | błyszczeć.
-
sana
sain, en santé | well, healthy | gesund | здоровый | zdrowy.
-
a
marque l’adjectif | termination of adjectives | bezeichnet das
Adjektiv | означаетъ прилагательное | oznacza przymiotnik.
-
tajloro
tailleur | tailor | Schneider | портной | krawiec.
§6
Infano ne estas matura homo. ― La infano jam ne ploras. ― La
cxielo estas blua. ― Kie estas la libro kaj la krajono? ― La
libro estas sur la tablo, kaj la krajono kusxas sur la
fenestro. ― Sur la fenestro kusxas krajono kaj plumo. ― Jen
estas pomo. ― Jen estas la pomo, kiun mi trovis. ― Sur la tero
kusxas sxtono.
-
infano
enfant | child | Kind | дитя | dziecię.
-
ne
non, ne, ne... pas | no, not | nicht, nein | не, нѣтъ | nie.
-
matura
mûr | mature, ripe | reif | зрѣлый | dojrzały.
-
homo
homme | man | Mensch | человѣкъ | człowiek.
-
jam
déjà | already | schon | уже | juź.
-
plori
pleurer | mourn, weep | weinen | плакать | płakać.
-
cxielo
ciel | heaven | Himmel | небо | niebo.
-
blua
bleu | blue | blau | синій | niebieski.
-
kie
où | where | wo | гдѣ | gdzie.
-
libro
livre | book | Buch | книга | księga, książka.
-
krajono
crayon | pencil | Bleistift | карандашъ | ołówek.
-
sur
sur | upon, on | auf | на | na.
-
tablo
table | table | Tisch | столъ | stół.
-
kusxi
être couché | lie (down) | liegen | лежать | leżeć.
-
fenestro
fenêtre | window | Fenster | окно | okno.
-
plumo
plume | pen | Feder | перо | pióro.
-
jen
voici, voilà | behold, lo | da, siehe | вотъ | otóż.
-
pomo
pomme | apple | Apfel | яблоко | jabłko.
-
kiu
qui lequel, laquelle | who, which | wer, welcher | кто, который | kto, który.
-
n
marque l’accusatif ou complement direct | ending of the objective | bezeichnet den
Accusativ | означаетъ винительный падежъ | oznacza przypadek czwarty.
-
mi
je, moi | I | ich | я | ja.
-
trovi
trouver | find | finden | находить | znajdować.
-
is
marque le passé | ending of past tense in verbs | bezeichnet die vergangene Zeit | означаетъ прошедшее время | oznaczca
czas przeszły.
-
tero
terre | earth | Erde | земля | ziemia.
-
sxtono
pierre | stone | Stein | камень | kamień.
§7
Leono estas forta. ― La dentoj de leono estas akraj. ― Al leono ne
donu la manon. ― Mi vidas leonon. ― Resti kun leono estas
dangxere. ― Kiu kuragxas rajdi sur leono? ― Mi parolas pri
leono.
-
forta
fort | strong | stark, kräftig | сильный | silny, mocny.
-
dento
dent | tooth | Zahn | зубъ | ząb.
-
j
marque le pluriel | sign of the plural | bezeichnet die Mehrzahl | означаетъ множественное число | oznacza liczbę
mnogą.
-
de
de | of, from | von; ersetzt auch den Genitiv | отъ; замѣняетъ
также родительный падежъ | od; zastępuje też przypadek drugi.
-
akra
aigu | sharp | scharf | острый | ostry.
-
doni
donner | give | geben | давать | dawać.
-
u
marque l’impératif | ending of the imperative in verbs | bezeichnet
den Imperativ | означаетъ повелительное наклоненіе | oznacza tryb
rozkazujący.
-
mano
main | hand | Hand | рука | ręka.
-
vidi
voir | see | sehen | видѣть | widzieć.
-
resti
rester | remain | bleiben | оставаться | pozostawać.
-
kun
avec | with | mit | съ | z.
-
dangxero
danger | danger | Gefahr | опасность | niebezpieczeństwo.
-
e
marque l’adverbe | ending of adverbs | Endung des Adverbs | окончаніе нарѣчія | zakończenie przysłówka.
-
kuragxa
courageux | courageous, daring | kühn, dreist | смѣлый | śmiały.
-
rajdi
aller à cheval | ride | reiten | ѣздить верхомъ | jeździć
konno.
-
i
marque l’infinitif | termination of the intinitive in verbs | bezeichnet den
Intinitiv | означаетъ неопредѣленное наклоненіе | oznacza tryb bezokoliczny słowa.
-
paroli
parler | speak | sprechen | говорить | mówić.
-
pri
sur, touchant, de | concerning, about | von, über | о, объ | o.
§8
La patro estas bona. ― Jen kusxas la cxapelo de la
patro. ― Diru al la patro, ke mi estas diligenta. ― Mi amas la
patron. ― Venu kune kun la patro. ― La filo staras apud la patro. ― La
mano de Johano estas pura. ― Mi konas Johanon. ― Ludoviko, donu al mi
panon. ― Mi mangxas per la busxo kaj flaras per la nazo. ―
Antaux la domo staras arbo. ― La patro estas en la
cxambro.
-
bona
bon | good | gut | добрый | dobry.
-
cxapelo
chapeau | hat | Hut | шляпа | kapelusz.
-
diri
dire | say | sagen | сказать | powiadać.
-
ke
que | that (conj.) | dass | что | że.
-
diligenta
diligent, assidu | diligent | fleissig | прилежный | pilny.
-
ami
aimer | love | lieben | любить | lubić, kochać.
-
veni
venir | come | kommen | приходить | przychodzić.
-
kune
ensemble | together | zusammen | вмѣстѣ | razem, wraz.
-
filo
fils | son | Sohn | сынъ | syn.
-
stari
être debout | stand | stehen | стоять | stać.
-
apud
auprès de | near by | neben, an | при, возлѣ | przy, obok.
-
pura
pur, propre | clean, pure | rein | чистый | czysty.
-
koni
connaître | know, recognise | kennen | знать (быть знакомымъ) | znać.
-
pano
pain | bread | Brot | хлѣбъ | chleb.
-
mangxi
manger | eat | essen | ѣсть | jeść.
-
per
par, au moyen de | through, by means of | mittelst,
vermittelst, durch | посредствомъ | przez, za pomocą.
-
busxo
bouche | mouth | Mund | ротъ | usta.
-
flari
flairer, sentir | smell | riechen, schnupfen | нюхать, обонять | wąchać.
-
nazo
nez | nose | Nase | носъ | nos.
-
antaux
devant | before | vor | предъ | przed.
-
domo
maison | house | Haus | домъ | dom.
-
arbo
arbre | tree | Baum | дерево | drzewo.
-
cxambro
chambre | room | Zimmer | комната | pokój.
§9
La birdoj flugas. ― La kanto de la birdoj estas agrabla. ― Donu al
la birdoj akvon, cxar ili volas trinki. ― La knabo forpelis la
birdojn. ― Ni vidas per la okuloj kaj auxdas per la oreloj. ―
Bonaj infanoj lernas diligente. ― Aleksandro ne volas lerni, kaj tial
mi batas Aleksandron. ― De la patro mi ricevis libron, kaj de la frato
mi ricevis plumon. ― Mi venas de la avo, kaj mi iras nun al la
onklo. ― Mi legas libron. ― La patro ne legas libron, sed li skribas
leteron.
-
flugi
voler (avec des ailes) | fly (vb.) | fliegen | летать | latać.
-
kanti
chanter | sing | singen | пѣть | śpiewać.
-
agrabla
agréable | agreeable | angenehm | пріятный | przyjemny.
-
akvo
eau | water | Wasser | вода | woda.
-
cxar
car, parce que | for | weil, da, denn | ибо, такъ какъ | albowiem, ponieważ.
-
ili
ils, elles | they | sie (Mehrzahl) | они, онѣ | oni, one.
-
voli
vouloir | wish, will | wollen | хотѣть | chcieć.
-
trinki
boire | drink | trinken | пить | pić.
-
knabo
garçon | boy | Knabe | мальчикъ | chłopiec.
-
for
loin, hors | forth, out | fort | прочь | precz.
-
peli
chasser, renvoyer | pursue, chase out | jagen, treiben | гнать | gonić.
-
ni
nous | we | wir | мы | my.
-
okulo
œil | eye | Auge | глазъ | oko.
-
auxdi
entendre | hear | hören | слышать | słyszeć.
-
orelo
oreille | ear | Ohr | ухо | ucho.
-
lerni
apprendre | learn | lernen | учиться | uczyć się.
-
tial
c’est pourquoi | therefore | darum, deshalb | потому | dla
tego.
-
bati
battre | beat | schlagen | бить | bić.
-
ricevi
recevoir, obtenir | obtain, get, receive | bekommen, erhalten | получать | otrzymywać.
-
avo
grand-père | grandfather | Grossvater | дѣдъ, дѣдушка | dziad, dziadek.
-
iri
aller | go | gehen | идти | iść.
-
nun
maintenant | now | jetzt | теперь | teraz.
-
onklo
oncle | uncle | Onkel | дядя | wuj, stryj.
-
legi
lire | read | lesen | читать | czytać.
-
sed
mais | but | aber, sondern | но, а | lecz.
-
li
il, lui | he | er | онъ | on.
-
skribi
écrire | write | schreiben | писать | pisać.
-
letero
lettre, épître | letter | Brief | письмо | list.
§10
Papero estas blanka. ― Blanka papero kusxas sur la tablo. ―
La blanka papero jam ne kusxas sur la tablo. ― Jen estas la
kajero de la juna frauxlino. ― La patro donis al mi
dolcxan pomon. ― Rakontu al mia juna amiko belan historion. ― Mi
ne amas obstinajn homojn. ― Mi deziras al vi bonan tagon, sinjoro! ―
Bonan matenon! ― Gxojan feston! (mi deziras al vi). ― Kia
gxoja festo! (estas hodiaux). ― Sur la cxielo staras
la bela suno. ― En la tago ni vidas la helan sunon, kaj en la nokto ni
vidas la palan lunon kaj la belajn stelojn. ― La papero estas tre
blanka, sed la negxo estas pli blanka. ― Lakto estas pli nutra,
ol vino. ― Mi havas pli fresxan panon, ol vi. ― Ne, vi eraras,
sinjoro: via pano estas malpli fresxa, ol mia. ― El cxiuj
miaj infanoj Ernesto estas la plej juna. ― Mi estas tiel forta, kiel
vi. ― El cxiuj siaj fratoj Antono estas la malplej
sagxa.
-
papero
papier | paper | Papier | бумага | papier.
-
blanka
blanc | white | weiss | бѣлый | biały.
-
kajero
cahier | copy book | Heft | тетрадь | kajet.
-
juna
jeune | young | jung | молодой | młody.
-
frauxlo
homme non marié | bachelor | unverheiratheter Herr | холостой
господинъ | kawaler.
-
in
marque le féminin; ex.: patro père ― patrino mère | ending of
feminine words; e.g. patro father ― patrino mother | bezeichnet das weibliche Geschlecht; z.B. paro Vater ― patrino
Mutter; fiancxo Bräutigam ― fiancxino Braut | означаетъ женскій
полъ; напр. patro отецъ ― patrino мать; fiancxo женихъ ―
fiancxino невѣста | oznacza płeć żeńską; np. patro ojciec ―
patrino matka; koko kogut ― kokino kura.
- (frauxlino
demoiselle, mademoiselle | miss | Fräulein | барышня | panna.)
-
dolcxa
doux | sweet | süss | сладкій | słodki.
-
rakonti
raconter | tell, relate | erzählen | разсказывать | opowiadać.
-
mia
mon | my | mein | мой | mój.
-
amiko
ami | friend | Freund | другъ | przyjaciel.
-
bela
beau | beautiful | schön, hübsch | красивый, прекрасный | piękny, ładny.
-
historio
histoire | history, story | Geschichte | исторія | historja.
-
obstina
entêté, obstiné | obstinate | eigensinnig | упрямый | uparty.
-
deziri
désirer | desire | wünschen | желать | życzyć.
-
vi
vous, toi, tu | you | Ihr, du, Sie | вы, ты | wy, ty.
-
tago
jour | day | Tag | день | dzień.
-
sinjoro
monsieur | Sir, Mr | Herr | господинъ | pan.
-
mateno
matin | morning | Morgen | утро | poranek.
-
gxoji
se réjouir | rejoice | sich freuen | радоваться | cieszyć się.
-
festi
fêter | feast | feiern | праздновать | świętować.
-
kia
quel | of what kind, what a | was für ein, welcher | какой | jaki.
-
hodiaux
aujourd’hui | to-day | heute | сегодня | dziś.
-
en
en, dans | in | in, ein- | въ | w.
-
hela
clair (qui n’est pas obscur) | clear, glaring | hell, grell | яркій | jasny, jaskrawy.
-
nokto
nuit | night | Nacht | ночь | noc.
-
pala
pâle | pale | bleich, blass | блѣдный | blady.
-
luno
lune | moon | Mond | луна | księźyć.
-
stelo
étoile | star | Stern | звѣзда | gwiazda.
-
negxo
neige | snow | Schnee | снѣгъ | śnieg.
-
pli
plus | more | mehr | болѣе, больше | więcej.
-
lakto
lait | milk | Milch | молоко | mleko.
-
nutri
nourrir | nourish | nähren | питать | karmić, pożywiać.
-
ol
que (dans une comparaison) | than | als | чѣмъ | niź.
-
vino
vin | vine | Wein | вино | wino.
-
havi
avoir | have | haben | имѣть | mieć.
-
fresxa
frais, récent | fresh | frisch | свѣжій | świeźy.
-
erari
errer | err, mistake | irren | ошибаться, блуждать | błądzić,
mylić się.
-
mal
marque les contraires; ex. bona bon ― malbona mauvais;
estimi estimer ― malestimi mépriser | denotes opposites;
e.g. bona good ― malbona evil; estimi esteem ― malestimi
despise | bezeichnet einen geraden Gegensatz; z.B. bona gut ―
malbona schlecht; estimi schätzen ― malestimi verachten | прямо противоположно; напр. bona хорошій ― malbona дурной;
estimi уважать ― malestimi презирать | oznacza preciwieństwo;
np. bona dobry ― malbona zły; estimi poważać ― malestimi
gardzić.
-
el
de, d’entre, é-, ex- | from, out from | aus | изъ | z.
-
cxiu
chacun | each, every one | jedermann | всякій, каждый | wszystek, każdy.
- (cxiuj
tous | all | alle | всѣ | wszyscy.)
-
plej
le plus | most | am meisten | наиболѣе | najwięcej.
-
tiel
ainsi, de cette manière | thus, so | so | такъ | tak.
-
kiel
comment | how, as | wie | какъ | jak.
-
si
soi, se | one’s self | sich | себя | siebie.
- (sia
son, sa | one’s | sein | свой | swój.)
-
sagxa
sage, sensé | wise | klug, vernünftig | умный | mądry.
§11
La feino.
Unu vidvino havis du filinojn. La pli maljuna estis
tiel simila al la patrino per sia karaktero kaj vizagxo, ke
cxiu, kiu sxin vidis, povis pensi, ke li vidas la
patrinon; ili ambaux estis tiel malagrablaj kaj tiel fieraj, ke
oni ne povis vivi kun ili. La pli juna filino, kiu estis la plena
portreto de sia patro laux sia boneco kaj honesteco, estis krom
tio unu el la plej belaj knabinoj, kiujn oni povis trovi.
-
feino
fée | fairy | Fee | фея | wieszczka.
-
unu
un | one | ein, eins | одинъ | jeden.
-
vidvo
veuf | widower | Wittwer | вдовецъ | wdowiec.
-
du
deux | two | zwei | два | dwa.
-
simila
semblable | like, similar | ähnlich | похожій | podobny.
-
karaktero
caractère | character | Charakter | характеръ | charakter.
-
vizagxo
visage | face | Gesicht | лицо | twarz.
-
povi
pouvoir | be able, can | können | мочь | módz.
-
pensi
penser | think | denken | думать | myśleć.
-
ambaux
l’un et l’autre | both | beide | оба | obaj.
-
fiera
fier, orgueilleux | proud | stolz | гордый | dumny.
-
oni
on | one, people, they | man | безличное мѣстоименіе
множественнаго числа | zaimek nieosobisty liczby mnogiej.
-
vivi
vivre | live | leben | жить | żyć.
-
plena
plein | full, complete | voll | полный | pełny.
-
portreto
portrait | portrait | Portrait | портретъ | portret.
-
laux
selon, d’après | according to | nach, gemäss | по, согласно | według.
-
ec
marque la qualité (abstraitement); ex. bona bon ― boneco
bonté; viro homme ― vireco virilité | denotes qualities;
e.g. bona good ― boneco goodness; viro man ― vireco
manliness; virino woman ― virineco womanliness | Eigenschaft;
z.B. bona gut ― boneco Güte; virino Weib ― virineco
Weiblichkeit | качество или состояніе; напр. bona добрый ―
boneco доброта; virino женщина ― virineco женственность | przymiot; np. bona dobry ― boneco dobroć; infano dziecię ―
infaneco dziecinśtwo.
-
honesta
honnête | honest | ehrlich | честный | uczciwy.
-
krom
hors, hormis, excepté | besides, without, except | ausser | кромѣ | oprócz.
-
tio
cela | that, that one | jenes, das | то, это | to, tamto.
§12
Du homoj povas pli multe fari ol unu. ― Mi havas nur unu
busxon, sed mi havas du orelojn. ― Li promenas kun tri hundoj. ―
Li faris cxion per la dek fingroj de siaj manoj. ― El
sxiaj multaj infanoj unuj estas bonaj kaj aliaj estas
malbonaj. ― Kvin kaj sep faras dek du. ― Dek kaj dek faras dudek. ―
Kvar kaj dek ok faras dudek du. ― Tridek kaj kvardek kvin faras sepdek
kvin. ― Mil okcent nauxdek tri. ― Li havas dek unu infanojn. ―
Sesdek minutoj faras unu horon, kaj unu minuto konsistas el sesdek
sekundoj. ― Januaro estas la unua monato de la jaro, Aprilo estas la
kvara, Novembro estas la dek-unua, Decembro estas la dek-dua. ― La
dudeka (tago) de Februaro estas la kvindek-unua tago de la jaro. ― La
sepan tagon de la semajno Dio elektis, ke gxi estu pli sankta,
ol la ses unuaj tagoj. ― Kion Dio kreis en la sesa tago? ― Kiun daton
ni havas hodiaux? ― Hodiaux estas la dudek sepa (tago) de
Marto. ― Georgo Vasxington estis naskita la dudek duan de
Februaro de la jaro mil sepcent tridek dua.
-
multe
beaucoup, nombreux | much, many | viel | много | wiele.
-
fari
faire | do | thun, machen | дѣлать | robić.
-
nur
seulement, ne... que | only (adv.) | nur | только | tylko.
-
promeni
se promener | walk, promenade | spazieren | прогуливаться | spacerować.
-
tri
trois | three | drei | три | trzy.
-
hundo
chien | dog | Hund | песъ, собака | pies.
-
cxio
tout | everything | alles | все | wszystko.
-
dek
dix | ten | zehn | десять | dziesięć.
-
fingro
doigt | finger | Finger | палецъ | palec.
-
alia
autre | other | ander | иной | inny.
-
kvin
cinq | five | fünf | пять | pięć.
-
sep
sept | seven | sieben | семь | siedm.
-
kvar
quatre | four | vier | четыре | cztery.
-
ok
huit | eight | acht | восемь | ośm.
-
mil
mille (nombre) | thousand | tausend | тысяча | tysiąc.
-
cent
cent | hundred | hundert | сто | sto.
-
naux
neuf (9) | nine | neun | девять | dziewięć.
-
ses
six | six | sechs | шесть | sześć.
-
minuto
minute | minute | Minute | минута | minuta.
-
horo
heure | hour | Stunde | часъ | godzina.
-
konsisti
consister | consist | bestehen | состоять | składać się.
-
sekundo
seconde | second | Sekunde | секунда | sekunda.
-
Januaro
Janvier | January | Januar | Январь | Styczeń.
-
monato
mois | month | Monat | мѣсяцъ | miesiąc.
-
jaro
année | year | Jahr | годъ | rok.
-
Aprilo
Avril | April | April | Апрѣль | Kwiecień.
-
Novembro
Novembre | November | November | Ноябрь | Listopad.
-
Decembro
Décembre | December | December | Декабрь | Grudzień.
-
Februaro
Février | February | Februar | Февраль | Luty.
-
semajno
semaine | week | Woche | недѣля | tydzień.
-
Dio
Dieu | God | Gott | Богъ | Bóg.
-
elekti
choisir | choose | wählen | выбирать | wybierać.
-
gxi
cela, il, elle | it | es, dieses | оно, это | ono, to.
-
sankta
saint | holy | heilig | святой, священный | święty.
-
krei
créer | create | schaffen, erschaffen | создавать | stwarzać.
-
dato
date | date | Datum | число (мѣсяца) | data.
-
Marto
Mars | March | März | Мартъ | Marzec.
-
naski
enfanter, faire naître | bear, produce | gebären | рождать | rodzić.
-
it
marque le participe passé passif | ending of past part. pass. in
verbs | bezeichnet das Participium perfecti passivi | означаетъ
причастіе прошедшаго времени страдат. залога | oznacza imiesłów bierny
czasu przeszłego.
§13
La feino (Dauxrigo).
Cxar cxiu amas ordinare personon, kiu
estas simila al li, tial tiu cxi patrino varmege amis sian pli
maljunan filinon, kaj en tiu sama tempo sxi havis teruran
malamon kontraux la pli juna. Sxi devigis sxin
mangxi en la kuirejo kaj laboradi sencxese. Inter aliaj
aferoj tiu cxi malfelicxa infano devis du fojojn en
cxiu tago iri cxerpi akvon en tre malproksima loko kaj
alporti domen plenan grandan krucxon.
-
dauxri
durer | endure, last | dauern | продолжаться | trwać.
-
ig
faire...; ex. pura pur, propre ― purigi nettoyer;
morti mourir ― mortigi tuer (faire mourir) | cause to be;
e.g. pura pure ― purigi purify; sidi sit ― sidigi seat | zu etwas machen, lassen; z.B. pura rein ― purigi reinigen;
bruli brennen (selbst) ― bruligi brennen (etwas) | дѣлать чѣмъ
нибудь, заставить дѣлать; напр. pura чистый ― purigi чистить;
bruli горѣть ― bruligi жечь | robić czemś; np. pura czysty
― purigi czyścić; bruli palić się ― bruligi palić.
-
ordinara
ordinaire | ordinary | gewöhnlich | обыкновенный | zwyczajny.
-
persono
personne | person | Person | особа, лицо | osoba.
-
tiu
celui-là | that | jener | тотъ | tamten.
-
cxi
ce qui est le plus près; ex. tiu celui-là ― tiu cxi celui-ci | denotes proximity; e. g. tiu that ― tiu cxi this; tie there
― tie cxi here | die nächste Hinweisung; z. B. tiu jener ― tiu
cxi dieser; tie dort ― tie cxi hier | ближайшее указаніе;
напр. tiu тотъ ― tiu cxi этотъ; tie тамъ ― tie cxi здѣсь | wskazanie najbliższe; np. tiu tamten ― tiu cxi ten; tie tam
― tie cxi tu.
-
varma
chaud | warm | warm | теплый | ciepły.
-
eg
marque augmentation, plus haut degré; ex. pordo porte ―
pordego grande porte; peti prier ― petegi supplier | denotes
increase of degree; e.g. varma warm ― varmega hot | bezeichnet
eine Vergösserung oder Steigerung; z.B. pordo Thür ― pordego
Thor; varma warm ― varmega heiss | означаетъ увеличеніе или
усиленіе степени; напр. mano рука ― manego ручище; varma
теплый ― varmega горячій | oznacza zwiększenie lub wzmocnienie
stopnia; np. mano ręka ― manego łapa; varma ciepły ―
varmega gorący.
-
sama
même (qui n’est pas autre) | same | selb, selbst
(z. B. derselbe, daselbst) | же, самый (напр. тамъ же, тотъ самый) | źe, sam (np. tam że, ten sam).
-
tempo
temps (durée) | time | Zeit | время | czas.
-
teruro
terreur, effroi | terror | Schrecken | ужасъ | przerażenie.
-
kontraux
contre | against | gegen | противъ | przeciw.
-
devi
devoir | ought, must | müssen | долженствовать | musieć.
-
kuiri
faire cuire | cook | kochen | варить | gotować.
-
ej
marque le lieu spécialement affecté à... ex. pregxi prier ―
pregxejo église; kuiri faire cuire ― kuirejo cuisine | place
of an action; e.g. kuiri cook ― kuirejo kitchen | Ort für...;
z.B. kuiri kochen ― kuirejo Küche; pregxi beten ― pregxejo
Kirche | мѣсто для...; напр. kuiri варить ― kuirejo кухня;
pregxi молиться ― pregxejo церковь | miejsce dla...; np. kuiri
gotować ― kuirejo kuchnia; pregxi modlić się ― pregxejo kościół.
-
labori
travailler | labor, work | arbeiten | работать | pracować.
-
ad
marque durée dans l’action; ex. pafo coup de fusil ― pafado
fusillade | denotes duration of action; e.g. danco dance ―
dancado dancing | bezeichnet die Dauer der Thätigkeit; z.B. danco
der Tanz ― dancado das Tanzen | означаетъ продолжительность
дѣйствія: напр. iri идти ― iradi ходить, хаживать | oznacza
trwanie czynności; np. iri iść -- iradi chodzić.
-
sen
sans | without | ohne | безъ | bez.
-
cxesi
cesser | cease, desist | aufhören | переставать | przestawać.
-
inter
entre, parmi | between, among | zwischen | между | między.
-
afero
affaire | affair | Sache, Angelegenheit | дѣло | sprawa.
-
felicxa
heureux | happy | glücklich | счастливый | szczęśliwy.
-
fojo
fois | time (e. g. three times etc.) | Mal | разъ | raz.
-
cxerpi
puiser | draw | schöpfen (z. B. Wasser) | черпать | czerpać.
-
tre
très | very | sehr | очень | bardzo.
-
proksima
proche, près de | near | nahe | близкій | blizki.
-
loko
place, lieu | place | Ort | мѣсто | miejsce.
-
porti
porter | pack, carry | tragen | носить | nosić.
-
n
marque l’accusatif et le lieu ou où l’on va | ending of the objective, also marks direction towards | bezeichnet den
Accusativ, auch die Richtung | означаетъ винит. падежъ, а также
направленіе | oznacza przypadek czwarty, również kierunek.
-
krucxo
cruche | pitcher | Krug | кувшинъ | dzban.
§14
Mi havas cent pomojn. ― Mi havas centon da pomoj. ― Tiu cxi
urbo havas milionon da logxantoj. ― Mi acxetis dekduon
(aux dek-duon) da kuleroj kaj du dekduojn da forkoj. ― Mil jaroj
(aux milo da jaroj) faras miljaron. ― Unue mi redonas al vi la
monon, kiun vi pruntis al mi; due mi dankas vin por la prunto; trie mi
petas vin ankaux poste prunti al mi, kiam mi bezonos monon. ―
Por cxiu tago mi ricevas kvin frankojn, sed por la
hodiauxa tago mi ricevis duoblan pagon, t. e. (= tio estas) dek
frankojn. ― Kvinoble sep estas tridek kvin. ― Tri estas duono de
ses. ― Ok estas kvar kvinonoj de dek. ― Kvar metroj da tiu cxi
sxtofo kostas naux frankojn; tial du metroj kostas kvar
kaj duonon frankojn (aux da frankoj). ― Unu tago estas
tricent-sesdek-kvinono aux tricent-sesdek-sesono de jaro. ― Tiuj
cxi du amikoj promenas cxiam duope. ― Kvinope ili sin
jxetis sur min, sed mi venkis cxiujn kvin atakantojn. ―
Por miaj kvar infanoj mi acxetis dek du pomojn, kaj al
cxiu el la infanoj mi donis po tri pomoj. ― Tiu cxi libro
havas sesdek pagxojn; tial, se mi legos en cxiu tago po
dek kvin pagxoj, mi finos la tutan libron en kvar tagoj.
-
on
marque les nombres fractionnaires; ex. kvar quatre ―
kvarono le quart | marks fractions; e.g. kvar four ― kvarono
a fourth, quarter | Bruchzahlwort; z.B. kvar vier ― kvarono
Viertel | означаетъ числительное дробное; напр. kvar четыре ―
kvarono четверть | liczebnik ułamkowy; np. kvar cztery ―
kvarono ćwierć.
-
da
de (après les mots marquant mesure, poids, nombre) | is used
instead of de after words expressing weight or measure | ersetzt den Genitiv nach Mass, Gewicht u. drgl bezeichnenden
Wörtern | замѣняетъ родительный падежъ послѣ словъ, означающихъ мѣру, вѣсъ и т. д | zastępuje przypadek drugi po słowach oznaczających miarę, wagę i. t. p.
-
urbo
ville | town | Stadt | городъ | miasto.
-
logxi
habiter, loger | lodge | wohnen | жить, квартировать | mieszkać.
-
ant
marque le participe actif | ending of pres. part. act. in verbs | bezeichnet das Participium praes. act. | означаетъ причасіе
настоящаго времени дѣйств. залога | oznacza imieslów czynny czasu teraźniejsz.
-
acxeti
acheter | buy | kaufen | покупать | kupować.
-
aux
ou | or | oder | или | albo, lub.
-
kulero
cuillère | spoon | Löffel | ложка | łyżka.
-
forko
fourchette | fork | Gabel | вилы, вилка | widły, widelec.
-
re
de nouveau, de retour | again, back | wieder, zurück | снова,
назадъ | znowu, napowrót.
-
mono
argent (monnaie) | money | Geld | деньги | pieniądze.
-
prunti
prêter | lend, borrow | leihen, borgen | взаймы давать или брать | pożyczać.
-
danki
remercier | thank | danken | благодарить | dziękować.
-
por
pour | for | für | для, за | dla, za.
-
peti
prier | request, beg | bitten | просить | prosić.
-
ankaux
aussi | also | auch | также | także.
-
post
après | after, behind | nach, hinter | послѣ, за | po, za, potem.
-
kiam
quand, lorsque | when | wann | когда | kiedy.
-
bezoni
avoir besoin de | need, want | brauchen | нуждаться | potrzebować.
-
obl
marque l’adjectif numéral multiplicatif; ex. du deux ―
duobla double | ...fold; e.g. du two ― duobla twofold, duplex | bezeichnet das Vervielfachungszahlwort; z.B. du zwei ― duobla
zweifach | означаетъ числительное множительное; напр. du два ―
duobla двойной | oznacza liczebnik wieloraki; np. du dwa ―
duobla podwójny.
-
pagi
payer | pay | zahlen | платить | płacić.
-
sxtofo
étoffe | stuff, matter, goods | Stoff | вещество, матерія | materja, materjał.
-
kosti
coûter | cost | kosten | стоить | kosztować.
-
cxiam
toujours | always | immer | всегда | zawsze.
-
op
marque ládjectif numéral collectif; ex. du deux ― duope à
deux | marks collective numerals; e.g. tri three ― triope three
together | Sammelzahlwort; z.B. du zwei ― duope selbander, zwei
zusammen | означаетъ числительное собирательное; напр. du два ―
duope вдвоемъ | oznacza liczebnik zbiorowy; np. du dwa ―
duope we dwoje.
-
jxeti
jeter | throw | werfen | бросать | rzucać.
-
venki
vaincre | conquer | siegen | побѣждать | zwyciężać.
-
ataki
attaquer | attack | angreifen | нападать | atakować.
-
pagxo
page (d’un livre) | page | Seite (Buch-) | страница | stronica.
-
se
si | if | wenn | если | jeżeli.
-
fini
finir | end, finish | enden, beendigen | кончать | kończyć.
-
tuta
entier, total | whole | ganz | цѣлый, весь | cały.
§15
La feino (Dauxrigo).
En unu tago, kiam sxi estis apud tiu fonto,
venis al sxi malricxa virino, kiu petis sxin, ke
sxi donu al sxi trinki. “Tre volonte, mia bona,”;
diris la bela knabino. Kaj sxi tuj lavis sian krucxon kaj
cxerpis akvon en la plej pura loko de la fonto kaj alportis al
la virino, cxiam subtenante la krucxon, por ke la virino
povu trinki pli oportune. Kiam la bona virino trankviligis sian
soifon, sxi diris al la knabino: “Vi estas tiel bela, tiel
bona kaj tiel honesta, ke mi devas fari al vi donacon”
(cxar tio cxi estis feino, kiu prenis sur sin la formon de
malricxa vilagxa virino, por vidi, kiel granda estos la
gxentileco de tiu cxi juna knabino). “Mi faras al vi
donacon,” dauxrigis la feino, “ke cxe cxiu
vorto, kiun vi diros, el via busxo eliros aux floro
aux multekosta sxtono.”
-
fonto
source | fountain | Quelle | источникъ | żródło.
-
ricxa
riche | rich | reich | богатый | bogaty.
-
viro
homme (sexe) | man | Mann | мужчина, мужъ | mężczyzna, mąż.
-
volonte
volontiers | willingly | gern | охотно | chętnie.
-
tuj
tout de suite, aussitôt | immediate | bald, sogleich | сейчасъ | natychmiast.
-
lavi
laver | wash | waschen | мыть | myć.
-
sub
sous | under, beneath, below | unter | подъ | pod.
-
teni
tenir | hold, grasp | halten | держать | trzymać.
-
oportuna
commode, qui est à propos | opportune, suitable | bequem | удобный | wygodny.
-
trankvila
tranquille | quiet | ruhig | спокойный | spokojny.
-
soifi
avoir soif | thirst | dursten | жаждать | pragnąć.
-
donaci
faire cadeau | make a present | schenken | дарить | darować.
-
preni
prendre | take | nehmen | брать | brać.
-
formo
forme | form | Form | форма | forma, kształt.
-
vilagxo
village | village | Dorf | деревня | wieś.
-
gxentila
gentil, poli | polite, gentle | höflich | вѣжливый | grzeczny.
-
cxe
chez | at | bei | у, при | u, przy.
§16
Mi legas. ― Ci skribas (anstataux „ci” oni uzas
ordinare „vi”). ― Li estas knabo, kaj sxi estas
knabino. ― La trancxilo trancxas bone, cxar
gxi estas akra. ― Ni estas homoj. ― Vi estas infanoj. ― Ili
estas rusoj. ― Kie estas la knaboj? ― Ili estas en la
gxardeno. ― Kie estas la knabinoj? ― Ili ankaux estas en
la gxardeno. ― Kie estas la trancxiloj? ― Ili kusxas
sur la tablo. ― Mi vokas la knabon, kaj li venas. ― Mi vokas la
knabinon, kaj sxi venas. ― La infano ploras, cxar
gxi volas mangxi. ― La infanoj ploras, cxar ili
volas mangxi. ― Knabo, vi estas negxentila. ― Sinjoro, vi
estas negxentila. ― Sinjoroj, vi estas negxentilaj. ― Mia
hundo, vi estas tre fidela. ― Oni diras, ke la vero cxiam
venkas. ― En la vintro oni hejtas la fornojn. ― Kiam oni estas
ricxa (aux ricxaj), oni havas multajn amikojn.
-
ci
tu, toi, | thou | du | ты | ty.
-
anstataux
au lieu de | instead | anstatt, statt | вмѣсто | zamiast.
-
uzi
employer | use | gebrauchen | употреблять | używać.
-
trancxi
trancher, couper | cut | schneiden | рѣзать | rżnąć.
-
il
instrument; ex. tondi tondre ― tondilo ciseaux; pafi
tirer (coup de feu) ― pafilo fusil | instrument; e.g. tondi
shear ― tondilo scissors | Werkzeug; z.B. tondi scheeren ―
tondilo Scheere; pafi schieesen ― pafilo Flinte | орудіе;
напр. tondi стричь ― tondilo ножницы; pafi стрѣлять ―
pafilo ружье | narzędzie; np. tondi strzydz ― tondilo nożyce;
pafi strzelać ― pafilo fuzya.
-
ruso
russe | Russian | Russe | русскій | rossjanin.
-
gxardeno
jardin | garden | Garten | садъ | ogród.
-
voki
appeler | call | rufen | звать | wołać.
-
voli
vouloir | wish, will | wollen | хотѣть | chcieć.
-
fidela
fidèle | faithful | treu | вѣрный | wierny.
-
vero
vérité | true | Wahrheit | истина | prawda.
-
vintro
hiver | winter | Winter | зима | zima.
-
hejti
chauffer, faire du feu | heat (vb.) | heizen | топить (печку) | palić (w piecu).
-
forno
fourneau, poële, four | stove | Ofen | печь, печка | piec.
§17
La feino (Dauxrigo).
Kiam tiu cxi bela knabino venis domen,
sxia patrino insultis sxin, kial sxi revenis tiel
malfrue de la fonto. “Pardonu al mi, patrino,” diris la
malfelicxa knabino, “ke mi restis tiel longe”. Kaj
kiam sxi parolis tiujn cxi vortojn, elsaltis el sxia
busxo tri rozoj, tri perloj kaj tri grandaj
diamantoj. “Kion mi vidas!” diris sxia patrino kun
grandega miro. “Sxajnas al mi, ke el sxia busxo
elsaltas perloj kaj diamantoj! De kio tio cxi venas, mia
filino?” (Tio cxi estis la unua fojo, ke sxi nomis
sxin sia filino). La malfelicxa infano rakontis al
sxi naive cxion, kio okazis al sxi, kaj, dum
sxi parolis, elfalis el sxia busxo multego da
diamantoj. “Se estas tiel,” diris la patrino, “mi devas tien
sendi mian filinon. Marinjo, rigardu, kio eliras el la busxo de
via fratino, kiam sxi parolas; cxu ne estus al vi agrable
havi tian saman kapablon? Vi devas nur iri al la fonto cxerpi
akvon; kaj kiam malricxa virino petos de vi trinki, vi donos
gxin al sxi gxentile.”
-
insulti
injurier | insult | schelten, schimpfen | ругать | besztać, łajać.
-
kial
pourquoi | because, wherefore | warum | почему | dlaczego.
-
frue
de bonne heure | early | früh | рано | rano, wcześnie.
-
pardoni
pardonner | forgive | verzeihen | прощать | przebaczać.
-
longa
long | long | lang | долгій, длинный | długi.
-
salti
sauter, bondir | leap, jump | springen | прыгать | skakać.
-
perlo
perle | pearl | Perle | жемчугъ | perła.
-
granda
grand | great, tall | gross | большой, великій | wielki,
duźy.
-
diamanto
diamant | diamond | Diamant | алмазъ | djament.
-
miri
s’étonner, admirer | wonder | sich wundern | удивляться | dziwić się.
-
sxajni
sembler | seem | scheinen | казаться | wydawać się.
-
nomi
nommer, appeler | name, nominate | nennen | называть | naźywać.
-
naiva
naïf | naïve | naiv | наивный | naiwny.
-
okazi
avoir lieu, arriver | happen | vorfallen | случаться | zdarzać się.
-
dum
pendant, tandis que | while | während | пока, между тѣмъ какъ | póki.
-
sendi
envoyer | send | senden, schicken | посылать | posyłać.
-
kapabla
capable, apte | capable | fähig | способный | zdolny.
§18
Li amas min, sed mi lin ne amas. ― Mi volis lin bati, sed li
forkuris de mi. ― Diru al mi vian nomon. ― Ne skribu al mi tiajn
longajn leterojn. ― Venu al mi hodiaux vespere. ― Mi rakontos al
vi historion. ― Cxu vi diros al mi la veron? ― La domo apartenas
al li. ― Li estas mia onklo, cxar mia patro estas lia frato. ―
Sinjoro Petro kaj lia edzino tre amas miajn infanojn; mi ankaux
tre amas iliajn (infanojn). ― Montru al ili vian novan veston. ― Mi
amas min mem, vi amas vin mem, li amas sin mem, kaj cxiu homo
amas sin mem. ― Mia frato diris al Stefano, ke li amas lin pli, ol sin
mem. ― Mi zorgas pri sxi tiel, kiel mi zorgas pri mi mem; sed
sxi mem tute ne zorgas pri si kaj tute sin ne gardas. ― Miaj
fratoj havis hodiaux gastojn; post la vespermangxo niaj
fratoj eliris kun la gastoj el sia domo kaj akompanis ilin gxis
ilia domo. ― Mi jam havas mian cxapelon; nun sercxu vi
vian. ― Mi lavis min en mia cxambro, kaj sxi lavis sin en
sia cxambro. ― La infano sercxis sian pupon; mi montris al
la infano, kie kusxas gxia pupo. ― Oni ne forgesas facile
sian unuan amon.
-
kuri
courir | run | laufen | бѣгать | biegać, lecieć.
-
vespero
soir | evening | Abend | вечеръ | wieczór.
-
cxu
est-ce que | whether | ob | ли, развѣ | czy.
-
edzo
mari, époux | married person, husband | Gemahl | супругъ | małżonek.
-
montri
montrer | show | zeigen | показывать | pokazywać.
-
nova
nouveau | new | neu | новый | nowy.
-
vesti
vêtir, habiller | clothe | ankleiden | одѣвать | odziewać,
ubierać.
-
mem
même (moi-, toi-, etc.) | self | selbst | самъ | sam.
-
zorgi
avoir soin | care, be anxious | sorgen | заботиться | troszczyć się.
-
gardi
garder | guard | hüten | стеречь, беречь | strzedz.
-
gasto
hôte | guest | Gast | гость | gość.
-
akompani
accompagner | accompany | begleiten | сопровождать | towarzyszyć.
-
gxis
jusqu’à | up to, until | bis | до | do, aż.
-
sercxi
chercher | search | suchen | искать | szukać.
-
pupo
poupée | doll | Puppe | кукла | lalka.
-
forgesi
oublier | forget | vergessen | забывать | zapominać.
-
facila
facile | easy | leicht | легкій | łatwy, lekki.
§19
La feino (Dauxrigo).
“Estus tre bele,” respondis la filino
malgxentile, “ke mi iru al la fonto!” ― “Mi volas
ke vi tien iru,” diris la patrino, “kaj iru tuj!” La
filino iris, sed cxiam murmurante. Sxi prenis la plej
belan argxentan vazon, kiu estis en la
logxejo. Apenaux sxi venis al la fonto, sxi
vidis unu sinjorinon, tre ricxe vestitan, kiu eliris el la
arbaro kaj petis de sxi trinki (tio cxi estis tiu sama
feino, kiu prenis sur sin la formon kaj la vestojn de princino, por
vidi, kiel granda estos la malboneco de tiu cxi
knabino). “Cxu mi venis tien cxi,” diris al
sxi la malgxentila kaj fiera knabino, “por doni al vi
trinki? Certe, mi alportis argxentan vazon speciale por tio, por
doni trinki al tiu cxi sinjorino! Mia opinio estas: prenu mem
akvon, se vi volas trinki.” ― “Vi tute ne estas
gxentila,” diris la feino sen kolero. “Bone,
cxar vi estas tiel servema, mi faras al vi donacon, ke cxe
cxiu vorto, kiun vi parolos, eliros el via busxo aux
serpento aux rano.”
-
us
marque le conditionnel (ou le subjonctif) | ending of conditional
in verbs | bezeichnet den Konditionalis (oder Konjunktiv) | означаетъ
условное наклоненіе (или сослагательное) | oznacza tryb warunkowy.
-
murmuri
murmurer, grommeler | murmur | murren, brummen | ворчать | mruczеć.
-
vazo
vase | vase | Gefäss | сосудъ | naczynie.
-
argxento
argent (métal) | silver | Silber | серебро | srebro.
-
apenaux
à peine | scarcely | kaum | едва | ledwie.
-
ar
une réunion de certains objets; ex. arbo arbre ―
arbaro forêt | a collection of objects; e.g. arbo tree ―
arbaro forest; sxtupo step ― sxtuparo stairs | Sammlung
gewisser Gegenstände; z.B. arbo Baum ― arbaro Wald; sxtupo
Stufe ― sxtuparo Treppe, Leiter | собраніе данныхъ предметовъ;
напр. arbo дерево ― arbaro лѣсъ; sxtupo ступень ― sxtuparo
лѣстница | zbiór danych przedmiotów; np. arbo drzewo ― arbaro
las; sxtupo szczebel ― sxtuparo drabina.
-
princo
prince | prince | Fürst, Prinz | принцъ, князь | książe.
-
certa
certain | certain, sure | sicher, gewiss | вѣрный,
извѣстный | pewny.
-
speciala
spécial | special | speciell | спеціальный | specjalny.
-
opinio
opinion | opinion | Meinung | мнѣніе | opinja.
-
koleri
se fâcher | be angry | zürnen | сердиться | gniewać się.
-
servi
servir | serve | dienen | служить | słuźyć.
-
em
qui a le penchant, l’habitude; ex. babili babiller ―
babilema babillard | inclined to; e.g. babili chatter ―
babilema talkative | geneigt, gewohnt; z.B. babili plaudern ―
babilema geschwätzig | склонный, имѣющій привычку; напр.
babili болтать ― babilema болтливый | skłonny, przyzwyczajony;
np. babili paplać ― babilema gadula.
-
serpento
serpent | serpent | Schlange | змѣя | wąź.
-
rano
grenouille | frog | Frosch | лягушка | żaba.
§20
Nun mi legas, vi legas kaj li legas; ni cxiuj legas. ― Vi
skribas, kaj la infanoj skribas; ili cxiuj sidas silente kaj
skribas. ― Hieraux mi renkontis vian filon, kaj li
gxentile salutis min. ― Hodiaux estas sabato, kaj
morgaux estos dimancxo. ― Hieraux estis vendredo,
kaj postmorgaux estos lundo. ― Antaux tri tagoj mi vizitis
vian kuzon kaj mia vizito faris al li plezuron. ― Cxu vi jam
trovis vian horlogxon? ― Mi gxin ankoraux ne
sercxis; kiam mi finos mian laboron, mi sercxos mian
horlogxon, sed mi timas, ke mi gxin jam ne trovos. ― Kiam
mi venis al li, li dormis; sed mi lin vekis. ― Se mi estus sana, mi
estus felicxa. ― Se li scius, ke mi estas tie cxi, li tuj
venus al mi. ― Se la lernanto scius bone sian lecionon, la instruanto
lin ne punus. ― Kial vi ne respondas al mi? ― Cxu vi estas surda
aux muta? ― Iru for! ― Infano, ne tusxu la spegulon! ―
Karaj infanoj, estu cxiam honestaj! ― Li venu, kaj mi pardonos
al li. Ordonu al li, ke li ne babilu. ― Petu sxin, ke sxi
sendu al mi kandelon. ― Ni estu gajaj, ni uzu bone la vivon,
cxar la vivo ne estas longa. ― Sxi volas danci. ― Morti
pro la patrujo estas agrable. ― La infano ne cxesas petoli.
-
sidi
être assis | sit | sitzen | сидѣть | siedzieć.
-
silenti
se taire | be silent | schweigen | молчать | milczeć.
-
hieraux
hier | yesterday | gestern | вчера | wczoraj.
-
renkonti
rencontrer | meet | begegnen | встрѣчать | spotykać.
-
saluti
saluer | salute, greet | grüssen | кланяться | kłaniać się.
-
sabato
samedi | Saturday | Sonnabend | суббота | sobota.
-
morgaux
demain | to-morrow | morgen | завтра | jutro.
-
dimancxo
dimanche | Sunday | Sonntag | воскресенье | niedziela.
-
vendredo
vendredi | Friday | Freitag | пятница | piątek.
-
lundo
lundi | Monday | Montag | понедѣльникъ | poniedziałek.
-
viziti
visiter | visit | besuchen | посѣщать | odwiedzać.
-
kuzo
cousin | cousin | Vetter, Cousin | двоюродный братъ | kuzyn.
-
plezuro
plaisir | pleasure | Vergnügen | удовольствіе | przyjemność.
-
horlogxo
horloge, montre | clock | Uhr | часы | zegar.
-
timi
craindre | fear | fürchten | бояться | obawiać się.
-
dormi
dormir | sleep | schlafen | спать | spać.
-
veki
réveiller, éveiller | wake, arouse | wecken | будить | budzić.
-
scii
savoir | know | wissen | знать | wiedzieć.
-
leciono
leçon | lesson | Lektion | урокъ | lekcya.
-
instrui
instruire, enseigner | instruct, teach | lehren | учить | uczyć.
-
puni
punir | punish | strafen | наказывать | karać.
-
surda
sourd | deaf | taub | глухой | głuchy.
-
muta
muet | dumb | stumm | нѣмой | niemy.
-
tusxi
toucher | touch | rühren | трогать | ruszać, dotykać.
-
spegulo
miroir | looking-glass | Spiegel | зеркало | zwierciadło.
-
kara
cher | dear | theuer | дорогой | drogi.
-
ordoni
ordonner | order, command | befehlen | приказывать | rozkazywać.
-
babili
babiller | chatter | schwatzen, plaudern | болтать | paplać.
-
kandelo
chandelle | candle | Licht, Kerze | свѣча | świeca.
-
gaja
gai | gay, glad | lustig | веселый | wesoły.
-
danci
danser | dance | tanzen | танцовать | tańczyć.
-
morti
mourir | die | sterben | умирать | umierać.
-
petoli
faire le polisson, faire des bêtises | be mischievous | muthwillig sein | шалить | swawolić.
-
uj
qui porte, qui contient, qui est peuplé de; ex. pomo pomme ―
pomujo pommier; cigaro cigare ― cigarujo porte-cigares;
Turko Turc ― Turkujo Turquie | containing, filled with;
e. g. cigaro cigar ― cigarujo cigar-case; pomo apple ―
pomujo apple-tree; Turko Turk ― Turkujo Turkey | Behälter, Träger (d. h. Gegenstand worin... aufbewahrt
wird,... Früchte tragende Pflanze, von... bevölkertes Land);
z. B. cigaro Cigarre ― cigarujo Cigarrenbüchse; pomo Apfel
― pomujo Apfelbaum; Turko Türke ― Turkujo Türkei | вмѣститель, носитель (т. е. вещь, въ которой храниться...; растеніе
несущее... или страна, заселенная...); напр. cigaro сигара ―
cigarujo портъ-сигаръ; pomo яблоко ― pomujo яблоня; Turko
Турокъ ― Turkujo Турція | zawierający, noszący (t. j. przedmiot,
w którym się coś przechowuje, roślina, która wydaje owoc, lub kraj,
względem zaludniających go mieszkańców; np. cigaro cygaro ―
cigarujo cygarnica; pomo jabłko ― pomujo jabłoń; Turko
turek ― Turkujo Turcya.
§21
La feino (Dauxrigo).
Apenaux sxia patrino sxin
rimarkis, sxi kriis al sxi: “Nu, mia filino?” ―
“Jes, patrino”, respondis al sxi la
malgxentilulino, eljxetante unu serpenton kaj unu ranon. ―
“Ho, cxielo!” ekkriis la patrino, “kion mi vidas?
Sxia fratino en cxio estas kulpa; mi pagos al sxi
por tio cxi!” Kaj sxi tuj kuris bati sxin. La
malfelicxa infano forkuris kaj kasxis sin en la plej
proksima arbaro. La filo de la regxo, kiu revenis de
cxaso, sxin renkontis; kaj, vidante, ke sxi estas
tiel bela, li demandis sxin, kion sxi faras tie cxi
tute sola kaj pro kio sxi ploras. ― “Ho ve, sinjoro, mia
patrino forpelis min el la domo”.
-
rimarki
remarquer | remark | merken, bemerken | замѣчать | postrzegać, zauwaźać.
-
krii
crier | cry | schreien | кричать | krzyczeć.
-
nu
eh bien! | well! | nu!, nun | ну! | no!.
-
jes
oui | yes | ja | да | tak.
-
ek
indique une action qui commence ou qui est momentanée;
ex. kanti chanter ― ekkanti commencer à chanter; krii crier
― ekkrii s’écrier | denotes sudden or momentary action;
e. g. krii cry ― ekkrii cry out | bezeichnet eine anfangende
oder momentane Handlung; z. B. kanti singen ― ekkanti einen
Gesang anstimmen; krii schreien ― ekkrii aufschreien | начало
или мгновенность; напр. kanti пѣть ― ekkanti запѣть; krii
кричать ― ekkrii вскрикнуть | oznacza początek lub chwilowość;
np. kanti śpiewać ― ekkanti zaśpiewać; krii krzyczeć ―
ekkrii krzyknąć.
-
kulpa
coupable | blameable | schuldig | виноватый | winny.
-
kasxi
cacher | hide (vb.) | verbergen | прятать | chować.
-
regxo
roi | king | König | король, царь | król.
-
cxasi
chasser (vénerie) | hunt | jagen, Jagd machen | охотиться | polować.
-
demandi
demander, questionner | demand, ask | fragen | спрашивать | pytać.
-
sola
seul | only, alone | einzig, allein | единственный | jedyny.
-
pro
à cause de, pour | for the sake of | wegen | ради | dla.
-
ho
oh! | oh! | o! och! | о! охъ! | o! och!.
-
ve
malheur! | woe! | wehe! | увы! | biada! nestety!.
§22
Fluanta akvo estas pli pura, ol akvo staranta senmove. ― Promenante
sur la strato, mi falis. ― Kiam Nikodemo batas Jozefon, tiam Nikodemo
estas la batanto kaj Jozefo estas la batato. ― Al homo, pekinta
senintence, Dio facile pardonas. ― Trovinte pomon, mi gxin
mangxis. ― La falinta homo ne povis sin levi. Ne riprocxu
vian amikon, cxar vi mem plimulte meritas riprocxon; li
estas nur unufoja mensoginto dum vi estas ankoraux nun
cxiam mensoganto. ― La tempo pasinta jam neniam revenos; la
tempon venontan neniu ankoraux konas. ― Venu, ni atendas vin,
Savonto de la mondo. ― En la lingvo "Esperanto" ni vidas la
estontan lingvon de la tuta mondo. ― Auxgusto estas mia plej
amata filo. ― Mono havata estas pli grava ol havita. ― Pasero kaptita
estas pli bona, ol aglo kaptota. ― La soldatoj kondukis la arestitojn
tra la stratoj. ― Li venis al mi tute ne atendite. ― Homo, kiun oni
devas jugxi, estas jugxoto.
-
flui
couler | flow | fliessen | течь | płynąć, cieknąć.
-
movi
mouvoir | move | bewegen | двигать | ruszać.
-
strato
rue | street | Strasse | улица | ulica.
-
fali
tomber | fall | fallen | падать | padać.
-
at
marque le participe présent passif | ending of
pres. part. pass. in verbs | bezeichnet das Participium praes. passivi | означаеть причастіе настоящаго времени страд. залога | oznacza
imiesłów bierny czasu teraźniejszego.
-
peki
pécher | sin | sündigen | грѣшить | grzeszyć.
-
int
marque le participe passé du verbe actif | ending of past
part. act. in verbs | bezeichnet das Participium perfecti
activi | означаетъ причастіе прошедшаго времени дѣйствит. залога | oznacza
imiesłów czynny czasu przeszłego.
-
intenci
se proposer de | intend | beabsichtigen | намѣреваться | zamierzać.
-
levi
lever | lift, raise | aufheben | поднимать | podnosić.
-
riprocxi
reprocher | reproach | vorwerfen | упрекать | zarzucać.
-
meriti
mériter | merit | verdienen | заслуживать | zasługiwać.
-
mensogi
mentir | tell a lie | lügen | лгать | kłamać.
-
pasi
passer | pass | vergehen | проходить | przechodzić.
-
neniam
ne... jamais | never | niemals | никогда | nigdy.
-
ont
marque le participe futur d’un verbe actif | ending of
fut. part. act. in verbs | bezeichnet das Participium fut. act. | означаетъ причастіе будущаго времени дѣйствит. залога | oznacza
imiesłów czynny czasu przyszłego.
-
neniu
personne | nobody | Niemand | никто | nikt.
-
atendi
attendre | wait, expect | warten, erwarten | ждать, ожидать | czekać.
-
savi
sauver | save | retten | спасать | ratować.
-
mondo
monde | world | Welt | міръ | świat.
-
lingvo
langue, langage | language | Sprache | языкъ, рѣчь | język,
mowa.
-
grava
grave, important | important | wichtig | важный | ważny.
-
pasero
passereau | sparrow | Sperling | воробей | wróbel.
-
kapti
attraper | catch | fangen | ловить | chwytać.
-
aglo
aigle | eagle | Adler | орелъ | orzeł.
-
ot
marque le participe futur d’un verbe passif | ending of
fut. part. pass. in verbs | bezeichnet das Participium fut. pass. | означаетъ причастіе будущ. времени страд. залога | oznacza
imiesłów bierny czasu przyszłego.
-
soldato
soldat | soldier | Soldat | солдатъ | żolnierz.
-
konduki
conduire | conduct | führen | вести | prowadzić.
-
aresti
arrêter | arrest | verhaften | арестовать | aresztować.
-
tra
à travers | through | durch | черезъ, сквозь | przez (wskroś).
-
jugxi
juger | judge | richten, urtheilen | судить | sądzić.
§23
La feino (Fino)
La regxido, kiu vidis, ke el sxia
busxo eliris kelke da perloj kaj kelke da diamantoj, petis
sxin, ke sxi diru al li, de kie tio cxi
venas. Sxi rakontis al li sian tutan aventuron. La regxido
konsideris, ke tia kapablo havas pli grandan indon, ol cxio,
kion oni povus doni dote al alia frauxlino, forkondukis
sxin al la palaco de sia patro, la regxo, kie li
edzigxis je sxi. Sed pri sxia fratino ni povas diri,
ke sxi farigxis tiel malaminda, ke sxia propra
patrino sxin forpelis de si; kaj la malfelicxa knabino,
multe kurinte kaj trovinte neniun, kiu volus sxin akcepti,
baldaux mortis en angulo de arbaro.
-
kelke
quelque | some | mancher, einige | нѣкоторый, нѣсколько | niektóry, kilka.
-
aventuro
aventure | adventure | Abenteuer | приключеніе | przygoda.
-
konsideri
considérer | consider | betrachten, erwägen | соображать | zastanawiać się.
-
inda
mérite, qui mérite, est digne | worthy, valuable | würdig,
werth | достойный | godny, wart.
-
doto
dot | dowry | Mitgift | приданое | posag.
-
palaco
palais | palace | Schloss (Gebäude) | дворецъ | pałac.
-
igx
se faire, devenir...; ex. pala pâle ― paligxi pâlir;
sidi être assis ― sidigxi s’asseoir | to become; e. g. pala
pale ― paligxi turn pale; sidi sit ― sidigxi become seated | zu etwas werden, sich zu etwas veranlassen;
z. B. pala blass ― paligxi erblassen; sidi sitzen ―
sidigxi sich setzen | дѣлаться чѣмъ нибудь, заставить себя;
напр. pala блѣдный ― paligxi блѣднѣть; sidi сидѣть ―
sidigxi сѣсть | stawać się czemś; np. pala blady ― paligxi
blednąć; sidi siedzieć ― sidigxi usiąść.
-
je
se traduit par différentes prépositions | can be rendered
by various prepositions | kann durch verschiedene
Präpositionen übersetzt werden | можетъ быть переведено различным
предлогами | może być przetłomaczone za pomocą różnych przyimków.
-
propra
propre (à soi) | own (one’s own) | eigen | собственный | własny.
-
akcepti
accepter | accept | annehmen | принимать | przyjmować.
-
baldaux
bientôt | soon | bald | сейчасъ, скоро | zaraz.
-
angulo
coin, angle | corner, angle | Winkel | уголъ | kąt.
§24
Nun li diras al mi la veron. ― Hieraux li diris al mi la
veron. ― Li cxiam diradis al mi la veron. ― Kiam vi vidis nin en
la salono, li jam antauxe diris al mi la veron (aux li
estis dirinta al mi la veron). ― Li diros al mi la veron. ― Kiam vi
venos al mi, li jam antauxe diros al mi la veron (aux li
estos dirinta al mi la veron; aux antaux ol vi venos al
mi, li diros al mi la veron). ― Se mi petus lin, li dirus al mi la
veron. ― Mi ne farus la eraron, se li antauxe dirus al mi la
veron (aux se li estus dirinta al mi la veron). ― Kiam mi venos,
diru al mi la veron. ― Kiam mia patro venos, diru al mi antauxe
la veron (aux estu dirinta al mi la veron). ― Mi volas diri al
vi la veron. ― Mi volas, ke tio, kion mi diris, estu vera (aux
mi volas esti dirinta la veron).
-
salono
salоn | saloon | Salon | залъ | salon.
-
os
marque le futur | ending of future tense in verbs | bezeichnet
das Futur | означаетъ будущее время | oznacza czas przyszły.
§25
Mi estas amata. Mi estis amata. Mi estos amata. Mi estus
amata. Estu amata. Esti amata. ― Vi estas lavita. Vi estis lavita. Vi
estos lavita. Vi estus lavita. Estu lavita. Esti lavita. ― Li estas
invitota. Li estis invitota. Li estos invitota. Li estus
invitota. Estu invitota. Esti invitota. ― Tiu cxi
komercajxo estas cxiam volonte acxetata de mi. ― La
surtuto estas acxetita de mi, sekve gxi apartenas al mi. ―
Kiam via domo estis konstruata, mia domo estis jam longe konstruita. ―
Mi sciigas, ke de nun la sxuldoj de mia filo ne estos pagataj de
mi. ― Estu trankvila, mia tuta sxuldo estos pagita al vi
baldaux. ― Mia ora ringo ne estus nun tiel longe sercxata,
se gxi ne estus tiel lerte kasxita de vi. ― Laux la
projekto de la ingxenieroj tiu cxi fervojo estas
konstruota en la dauxro de du jaroj; sed mi pensas, ke gxi
estos konstruata pli ol tri jarojn. ― Honesta homo agas honeste. ― La
pastro, kiu mortis antaux nelonge (aux antaux
nelonga tempo), logxis longe en nia urbo. ― Cxu
hodiaux estas varme aux malvarme? ― Sur la kameno inter du
potoj staras fera kaldrono; el la kaldrono, en kiu sin trovas bolanta
akvo, eliras vaporo; tra la fenestro, kiu sin trovas apud la pordo, la
vaporo iras sur la korton.
-
inviti
inviter | invite | einladen | приглашать | zapraszać.
-
komerci
commercer | trade | handeln, Handel treiben | торговать | handlować.
-
ajx
quelque chose possédant une certaine qualité ou fait d’une
certaine matière: ex. molа mou ― molajxo partie molle d’une
chose | made from or possessing the quality of; e. g. malnova old ―
malnovajxo old things frukto fruit ― fruktajxo something made
from fruit | etwas von einer gewissen Eigenschaft, oder aus
einem gewissen Stoffe; z. B. malnova alt ― malnovajxo altes
Zeug; frukto Frucht ― fruktajxo etwas aus Früchten bereitetes | нѣчто
съ даннымъ качествомъ или изъ даннаго матеріала; напр. molа
мягкій ― molajxо мякишъ; fruktо плодъ ― fruktajxо нѣчто
приготовленное изъ плодовъ | oznacza przedmiot posiadający pewną
własność albo zrobiony z pewnego materjału; np.