EKZERCARO
de la lingvo internacia
« Esperanto »
§1
Aa, Bb, Cc, Cxcx, Dd, Ee, Ff, Gg, Gxgx, Hh,
Hxhx, Ii, Jj, Jxjx, Kk, Ll, Mm, Nn, Oo, Pp,
Rr, Ss, Sxsx, Tt, Uu, Uxux, Vv, Zz.
Aa, Bb, Cc, Cxcx, Dd, Ee, Ff, Gg, Gxgx, Hh,
Hxhx, Ii, Jj, Jxjx, Kk, Ll, Mm, Nn, Oo, Pp,
Rr, Ss, Sxsx, Tt, Uu, Uxux, Vv, Zz.
Nomoj de la literoj: a, bo, co, cxo, do, e, fo, go,
gxo, ho, hxo, i, jo, jxo, ko, lo, mo, no, o, po, ro,
so, sxo, to, u, uxo, vo, zo.
§2
Ekzerco de legado.
Al. Bá-lo. Pát-ro. Nú-bo. Cé-lo. Ci-tró-no. Cén-to.
Sén-to. Scé-no. Scí-o. Có-lo. Kó-lo. O-fi-cí-ro. Fa-cí-la.
Lá-ca. Pa-cú-lo. Cxar. Cxe-mí-zo. Cxi-ká-no. Cxi-é-lo. Cxu.
Fe-lí-cxa. Cí-a. CXí-a. Pro-cé-so. Sen-cxé-sa Ec. Ecx. Ek.
Da. Lú-do. Dén-to. Plén-di. El. En. De. Té-ni. Sen.
Vé-ro. Fá-li. Fi-dé-la. Trá-fi. Gá-lo. Grán-da. Gén-to.
Gíp-so. Gús-to. Lé-gi. Pá-go. Pá-gxo. Gxis. GXús-ta. Ré-gxi.
Gxar-dé-no. Lón-ga. Rég-no. Síg-ni. Gvar-dí-o. Lín-gvo.
Gxu-á-do. Há-ro. Hi-rún-do. Há-ki. Ne-hé-la. Pac-hó-ro.
Ses-hó-ra Bat-hú-fo. Hó-ro. HXó-ro. Kó-ro. Hxo-lé-ro.
Hxe-mí-o. I-mí-ti. Fí-lo. Bír-do. Tró-vi. Prin-tém-po.
Min. Fo-í-ro. Fe-í-no. I-el. I-am. In. Jam. Ju. Jes.
Ju-ris-to. Kra-jó-no. Ma-jés-ta. Tuj. Dó-moj. Ru-í-no.
Prúj-no. Ba-lá-i. Pá-laj. De-í-no. Véj-no. Pe-ré-i.
Mál-plej. Jús-ta. Jxus. JXé-ti. Jxa-lú-za. Jxur-nálo.
Má-jo. Bo-ná-jxo. Ká-po. Ma-kú-lo. Kés-to. Su-ké-ro.
Ak-vo. Ko-ké-to. Li-kvó-ro. Pac-ká-po.
§3
Ekzerco de legado.
Lá-vi. Le-ví-lo. Pa-ró-li. Mem. Im-plí-ki. Em-ba-rá-so.
Nó-mo. In-di-fe-rén-ta. In-ter-na-cí-a. Ol. He-ró-i.
He-ro-í-no. Fój-no. Pí-a. Pál-pi. Ri-pé-ti. Ar-bá-ro.
Sá-ma. Stá-ri. Si-gé-lo. Sis-té-mo. Pe-sí-lo. Pe-zí-lo.
Sén-ti. So-fís-mo. Ci-pré-so. Sxi. Pá-sxo. Stá-lo.
Sxtá-lo. Vés-to. Vésx-to. Dis-sxí-ri. Sxan-cé-li. Ta-pí-sxo
Te-o-rí-o. Pa-tén-to. U-tí-la. Un-go. Plú-mo.
Tu-múl-to. Plu. Lú-i. Kí-u. Ba-lá-u. Tra-ú-lo.
Pe-ré-u. Ne-ú-lo. Fráux-lo. Paux-lí-no. Láux-di.
Eux-ró-po. Tro-ú-zi. Ho-dí-aux. Vá-na. Vér-so.
Sól-vi. Zór-gi. Ze-ní-to. Zo-o-lo-gí-o. A-zé-no.
Me-zú-ro. Ná-zo. Tre-zó-ro. Mez-nók-to. Zú-mo.
Sú-mo. Zó-no. Só-no. Pé-zo. Pé-co. Pé-so.
Ne-ní-o. A-dí-aux. Fi-zí-ko. Ge-o-gra-fí-o.
Spi-rí-to. Lip-há-ro. In-díg-ni. Ne-ní-el.
Spe-gú-lo. Sxpí-no. Né-i. Ré-e. He-ró-o.
Kon-scí-i. Tra-e-té-ra. He-ro-é-to. Lú-e.
Mó-le. Pá-le. Tra-í-re. Pa-sí-e. Me-tí-o.
In-gxe-ni-é-ro. In-sék-to. Re-sér-vi. Re-zér-vi.
§4
Ekzerco de legado.
Citrono. Cento. Sceno. Scio. Balau. Sxanceli. Neniel.
Embaraso. Zoologio. Reservi. Traire. Hodiaux. Dissxiri.
Neulo. Majesta. Packapo. Heroino. Pezo. Internacia.
Seshora. Cipreso. Stalo. Feino. Plu. Sukero. Gento.
Indigni. Sigelo. Krajono. Ruino. Pesilo. Lipharo. Metio.
Gxardeno. Sono. Lauxdi. Pale. Facila. Insekto. Kiu.
Zorgi. Cikano. Traetera. Sofismo. Domoj. Spino.
Majo. Signi. Ec. Bonajxo. Legi. Iel. Juristo.
Cxielo. Hxemio.
§5
Patro kaj frato. ― Leono estas besto. ― Rozo estas floro kaj
kolombo estas birdo. ― La rozo apartenas al Teodoro. ― La suno
brilas. ― La patro estas sana. ― La patro estas tajloro.
-
patro
père | father | Vater | отецъ | ojciec.
-
o
marque le substantif | ending of nouns (substantive) | bezeichnet
das Substantiv | означаетъ существительное | oznacza rzeczownik.
-
kaj
et | and | und | и | i.
-
frato
frère | brother | Bruder | братъ | brat.
-
leono
lion | lion | Löwe | левъ | lew.
-
esti
être | be | sein | быть | być.
-
as
marque le présent d’un verbe | ending of the present tense in
verbs | bezeichnet das Präsens | означаетъ настоящее время глагола | oznacza
czas teraźniejszy.
-
besto
animal | beast | Thier | животное | zwierzę.
-
rozo
rose | rose | Rose | роза | róża.
-
floro
fleur | flouwer | Blume | цвѣтъ, цвѣтокъ | kwiat.
-
kolombo
pigeon | dove | Taube | голубь | gołąb’.
-
birdo
oiseau | bird | Vogel | птица | ptak.
-
la
article défini (le, la, les) | the | bestimmter Artikel (der,
die, das) | членъ опредѣленный (по русски не переводится) | przedimek
określny (nie tłómaczy się).
-
aparteni
appartenir | belong | gehören | принадлежать | należeć.
-
al
à | to | zu (ersetzt zugleich den Dativ) | къ (замѣняетъ также
дательный падежъ) | do (zastępuje też przypadek trzeci).
-
suno
soleil | sun | Sonne | солнце | słońce.
-
brili
briller | shine | glänzen | блистать | błyszczeć.
-
sana
sain, en santé | well, healthy | gesund | здоровый | zdrowy.
-
a
marque l’adjectif | termination of adjectives | bezeichnet das
Adjektiv | означаетъ прилагательное | oznacza przymiotnik.
-
tajloro
tailleur | tailor | Schneider | портной | krawiec.
§6
Infano ne estas matura homo. ― La infano jam ne ploras. ― La
cxielo estas blua. ― Kie estas la libro kaj la krajono? ― La
libro estas sur la tablo, kaj la krajono kusxas sur la
fenestro. ― Sur la fenestro kusxas krajono kaj plumo. ― Jen
estas pomo. ― Jen estas la pomo, kiun mi trovis. ― Sur la tero
kusxas sxtono.
-
infano
enfant | child | Kind | дитя | dziecię.
-
ne
non, ne, ne... pas | no, not | nicht, nein | не, нѣтъ | nie.
-
matura
mûr | mature, ripe | reif | зрѣлый | dojrzały.
-
homo
homme | man | Mensch | человѣкъ | człowiek.
-
jam
déjà | already | schon | уже | juź.
-
plori
pleurer | mourn, weep | weinen | плакать | płakać.
-
cxielo
ciel | heaven | Himmel | небо | niebo.
-
blua
bleu | blue | blau | синій | niebieski.
-
kie
où | where | wo | гдѣ | gdzie.
-
libro
livre | book | Buch | книга | księga, książka.
-
krajono
crayon | pencil | Bleistift | карандашъ | ołówek.
-
sur
sur | upon, on | auf | на | na.
-
tablo
table | table | Tisch | столъ | stół.
-
kusxi
être couché | lie (down) | liegen | лежать | leżeć.
-
fenestro
fenêtre | window | Fenster | окно | okno.
-
plumo
plume | pen | Feder | перо | pióro.
-
jen
voici, voilà | behold, lo | da, siehe | вотъ | otóż.
-
pomo
pomme | apple | Apfel | яблоко | jabłko.
-
kiu
qui lequel, laquelle | who, which | wer, welcher | кто, который | kto, który.
-
n
marque l’accusatif ou complement direct | ending of the objective | bezeichnet den
Accusativ | означаетъ винительный падежъ | oznacza przypadek czwarty.
-
mi
je, moi | I | ich | я | ja.
-
trovi
trouver | find | finden | находить | znajdować.
-
is
marque le passé | ending of past tense in verbs | bezeichnet die vergangene Zeit | означаетъ прошедшее время | oznaczca
czas przeszły.
-
tero
terre | earth | Erde | земля | ziemia.
-
sxtono
pierre | stone | Stein | камень | kamień.
§7
Leono estas forta. ― La dentoj de leono estas akraj. ― Al leono ne
donu la manon. ― Mi vidas leonon. ― Resti kun leono estas
dangxere. ― Kiu kuragxas rajdi sur leono? ― Mi parolas pri
leono.
-
forta
fort | strong | stark, kräftig | сильный | silny, mocny.
-
dento
dent | tooth | Zahn | зубъ | ząb.
-
j
marque le pluriel | sign of the plural | bezeichnet die Mehrzahl | означаетъ множественное число | oznacza liczbę
mnogą.
-
de
de | of, from | von; ersetzt auch den Genitiv | отъ; замѣняетъ
также родительный падежъ | od; zastępuje też przypadek drugi.
-
akra
aigu | sharp | scharf | острый | ostry.
-
doni
donner | give | geben | давать | dawać.
-
u
marque l’impératif | ending of the imperative in verbs | bezeichnet
den Imperativ | означаетъ повелительное наклоненіе | oznacza tryb
rozkazujący.
-
mano
main | hand | Hand | рука | ręka.
-
vidi
voir | see | sehen | видѣть | widzieć.
-
resti
rester | remain | bleiben | оставаться | pozostawać.
-
kun
avec | with | mit | съ | z.
-
dangxero
danger | danger | Gefahr | опасность | niebezpieczeństwo.
-
e
marque l’adverbe | ending of adverbs | Endung des Adverbs | окончаніе нарѣчія | zakończenie przysłówka.
-
kuragxa
courageux | courageous, daring | kühn, dreist | смѣлый | śmiały.
-
rajdi
aller à cheval | ride | reiten | ѣздить верхомъ | jeździć
konno.
-
i
marque l’infinitif | termination of the intinitive in verbs | bezeichnet den
Intinitiv | означаетъ неопредѣленное наклоненіе | oznacza tryb bezokoliczny słowa.
-
paroli
parler | speak | sprechen | говорить | mówić.
-
pri
sur, touchant, de | concerning, about | von, über | о, объ | o.
§8
La patro estas bona. ― Jen kusxas la cxapelo de la
patro. ― Diru al la patro, ke mi estas diligenta. ― Mi amas la
patron. ― Venu kune kun la patro. ― La filo staras apud la patro. ― La
mano de Johano estas pura. ― Mi konas Johanon. ― Ludoviko, donu al mi
panon. ― Mi mangxas per la busxo kaj flaras per la nazo. ―
Antaux la domo staras arbo. ― La patro estas en la
cxambro.
-
bona
bon | good | gut | добрый | dobry.
-
cxapelo
chapeau | hat | Hut | шляпа | kapelusz.
-
diri
dire | say | sagen | сказать | powiadać.
-
ke
que | that (conj.) | dass | что | że.
-
diligenta
diligent, assidu | diligent | fleissig | прилежный | pilny.
-
ami
aimer | love | lieben | любить | lubić, kochać.
-
veni
venir | come | kommen | приходить | przychodzić.
-
kune
ensemble | together | zusammen | вмѣстѣ | razem, wraz.
-
filo
fils | son | Sohn | сынъ | syn.
-
stari
être debout | stand | stehen | стоять | stać.
-
apud
auprès de | near by | neben, an | при, возлѣ | przy, obok.
-
pura
pur, propre | clean, pure | rein | чистый | czysty.
-
koni
connaître | know, recognise | kennen | знать (быть знакомымъ) | znać.
-
pano
pain | bread | Brot | хлѣбъ | chleb.
-
mangxi
manger | eat | essen | ѣсть | jeść.
-
per
par, au moyen de | through, by means of | mittelst,
vermittelst, durch | посредствомъ | przez, za pomocą.
-
busxo
bouche | mouth | Mund | ротъ | usta.
-
flari
flairer, sentir | smell | riechen, schnupfen | нюхать, обонять | wąchać.
-
nazo
nez | nose | Nase | носъ | nos.
-
antaux
devant | before | vor | предъ | przed.
-
domo
maison | house | Haus | домъ | dom.
-
arbo
arbre | tree | Baum | дерево | drzewo.
-
cxambro
chambre | room | Zimmer | комната | pokój.
§9
La birdoj flugas. ― La kanto de la birdoj estas agrabla. ― Donu al
la birdoj akvon, cxar ili volas trinki. ― La knabo forpelis la
birdojn. ― Ni vidas per la okuloj kaj auxdas per la oreloj. ―
Bonaj infanoj lernas diligente. ― Aleksandro ne volas lerni, kaj tial
mi batas Aleksandron. ― De la patro mi ricevis libron, kaj de la frato
mi ricevis plumon. ― Mi venas de la avo, kaj mi iras nun al la
onklo. ― Mi legas libron. ― La patro ne legas libron, sed li skribas
leteron.
-
flugi
voler (avec des ailes) | fly (vb.) | fliegen | летать | latać.
-
kanti
chanter | sing | singen | пѣть | śpiewać.
-
agrabla
agréable | agreeable | angenehm | пріятный | przyjemny.
-
akvo
eau | water | Wasser | вода | woda.
-
cxar
car, parce que | for | weil, da, denn | ибо, такъ какъ | albowiem, ponieważ.
-
ili
ils, elles | they | sie (Mehrzahl) | они, онѣ | oni, one.
-
voli
vouloir | wish, will | wollen | хотѣть | chcieć.
-
trinki
boire | drink | trinken | пить | pić.
-
knabo
garçon | boy | Knabe | мальчикъ | chłopiec.
-
for
loin, hors | forth, out | fort | прочь | precz.
-
peli
chasser, renvoyer | pursue, chase out | jagen, treiben | гнать | gonić.
-
ni
nous | we | wir | мы | my.
-
okulo
œil | eye | Auge | глазъ | oko.
-
auxdi
entendre | hear | hören | слышать | słyszeć.
-
orelo
oreille | ear | Ohr | ухо | ucho.
-
lerni
apprendre | learn | lernen | учиться | uczyć się.
-
tial
c’est pourquoi | therefore | darum, deshalb | потому | dla
tego.
-
bati
battre | beat | schlagen | бить | bić.
-
ricevi
recevoir, obtenir | obtain, get, receive | bekommen, erhalten | получать | otrzymywać.
-
avo
grand-père | grandfather | Grossvater | дѣдъ, дѣдушка | dziad, dziadek.
-
iri
aller | go | gehen | идти | iść.
-
nun
maintenant | now | jetzt | теперь | teraz.
-
onklo
oncle | uncle | Onkel | дядя | wuj, stryj.
-
legi
lire | read | lesen | читать | czytać.
-
sed
mais | but | aber, sondern | но, а | lecz.
-
li
il, lui | he | er | онъ | on.
-
skribi
écrire | write | schreiben | писать | pisać.
-
letero
lettre, épître | letter | Brief | письмо | list.
§10
Papero estas blanka. ― Blanka papero kusxas sur la tablo. ―
La blanka papero jam ne kusxas sur la tablo. ― Jen estas la
kajero de la juna frauxlino. ― La patro donis al mi
dolcxan pomon. ― Rakontu al mia juna amiko belan historion. ― Mi
ne amas obstinajn homojn. ― Mi deziras al vi bonan tagon, sinjoro! ―
Bonan matenon! ― Gxojan feston! (mi deziras al vi). ― Kia
gxoja festo! (estas hodiaux). ― Sur la cxielo staras
la bela suno. ― En la tago ni vidas la helan sunon, kaj en la nokto ni
vidas la palan lunon kaj la belajn stelojn. ― La papero estas tre
blanka, sed la negxo estas pli blanka. ― Lakto estas pli nutra,
ol vino. ― Mi havas pli fresxan panon, ol vi. ― Ne, vi eraras,
sinjoro: via pano estas malpli fresxa, ol mia. ― El cxiuj
miaj infanoj Ernesto estas la plej juna. ― Mi estas tiel forta, kiel
vi. ― El cxiuj siaj fratoj Antono estas la malplej
sagxa.
-
papero
papier | paper | Papier | бумага | papier.
-
blanka
blanc | white | weiss | бѣлый | biały.
-
kajero
cahier | copy book | Heft | тетрадь | kajet.
-
juna
jeune | young | jung | молодой | młody.
-
frauxlo
homme non marié | bachelor | unverheiratheter Herr | холостой
господинъ | kawaler.
-
in
marque le féminin; ex.: patro père ― patrino mère | ending of
feminine words; e.g. patro father ― patrino mother | bezeichnet das weibliche Geschlecht; z.B. paro Vater ― patrino
Mutter; fiancxo Bräutigam ― fiancxino Braut | означаетъ женскій
полъ; напр. patro отецъ ― patrino мать; fiancxo женихъ ―
fiancxino невѣста | oznacza płeć żeńską; np. patro ojciec ―
patrino matka; koko kogut ― kokino kura.
- (frauxlino
demoiselle, mademoiselle | miss | Fräulein | барышня | panna.)
-
dolcxa
doux | sweet | süss | сладкій | słodki.
-
rakonti
raconter | tell, relate | erzählen | разсказывать | opowiadać.
-
mia
mon | my | mein | мой | mój.
-
amiko
ami | friend | Freund | другъ | przyjaciel.
-
bela
beau | beautiful | schön, hübsch | красивый, прекрасный | piękny, ładny.
-
historio
histoire | history, story | Geschichte | исторія | historja.
-
obstina
entêté, obstiné | obstinate | eigensinnig | упрямый | uparty.
-
deziri
désirer | desire | wünschen | желать | życzyć.
-
vi
vous, toi, tu | you | Ihr, du, Sie | вы, ты | wy, ty.
-
tago
jour | day | Tag | день | dzień.
-
sinjoro
monsieur | Sir, Mr | Herr | господинъ | pan.
-
mateno
matin | morning | Morgen | утро | poranek.
-
gxoji
se réjouir | rejoice | sich freuen | радоваться | cieszyć się.
-
festi
fêter | feast | feiern | праздновать | świętować.
-
kia
quel | of what kind, what a | was für ein, welcher | какой | jaki.
-
hodiaux
aujourd’hui | to-day | heute | сегодня | dziś.
-
en
en, dans | in | in, ein- | въ | w.
-
hela
clair (qui n’est pas obscur) | clear, glaring | hell, grell | яркій | jasny, jaskrawy.
-
nokto
nuit | night | Nacht | ночь | noc.
-
pala
pâle | pale | bleich, blass | блѣдный | blady.
-
luno
lune | moon | Mond | луна | księźyć.
-
stelo
étoile | star | Stern | звѣзда | gwiazda.
-
negxo
neige | snow | Schnee | снѣгъ | śnieg.
-
pli
plus | more | mehr | болѣе, больше | więcej.
-
lakto
lait | milk | Milch | молоко | mleko.
-
nutri
nourrir | nourish | nähren | питать | karmić, pożywiać.
-
ol
que (dans une comparaison) | than | als | чѣмъ | niź.
-
vino
vin | vine | Wein | вино | wino.
-
havi
avoir | have | haben | имѣть | mieć.
-
fresxa
frais, récent | fresh | frisch | свѣжій | świeźy.
-
erari
errer | err, mistake | irren | ошибаться, блуждать | błądzić,
mylić się.
-
mal
marque les contraires; ex. bona bon ― malbona mauvais;
estimi estimer ― malestimi mépriser | denotes opposites;
e.g. bona good ― malbona evil; estimi esteem ― malestimi
despise | bezeichnet einen geraden Gegensatz; z.B. bona gut ―
malbona schlecht; estimi schätzen ― malestimi verachten | прямо противоположно; напр. bona хорошій ― malbona дурной;
estimi уважать ― malestimi презирать | oznacza preciwieństwo;
np. bona dobry ― malbona zły; estimi poważać ― malestimi
gardzić.
-
el
de, d’entre, é-, ex- | from, out from | aus | изъ | z.
-
cxiu
chacun | each, every one | jedermann | всякій, каждый | wszystek, każdy.
- (cxiuj
tous | all | alle | всѣ | wszyscy.)
-
plej
le plus | most | am meisten | наиболѣе | najwięcej.
-
tiel
ainsi, de cette manière | thus, so | so | такъ | tak.
-
kiel
comment | how, as | wie | какъ | jak.
-
si
soi, se | one’s self | sich | себя | siebie.
- (sia
son, sa | one’s | sein | свой | swój.)
-
sagxa
sage, sensé | wise | klug, vernünftig | умный | mądry.
§11
La feino.
Unu vidvino havis du filinojn. La pli maljuna estis
tiel simila al la patrino per sia karaktero kaj vizagxo, ke
cxiu, kiu sxin vidis, povis pensi, ke li vidas la
patrinon; ili ambaux estis tiel malagrablaj kaj tiel fieraj, ke
oni ne povis vivi kun ili. La pli juna filino, kiu estis la plena
portreto de sia patro laux sia boneco kaj honesteco, estis krom
tio unu el la plej belaj knabinoj, kiujn oni povis trovi.
-
feino
fée | fairy | Fee | фея | wieszczka.
-
unu
un | one | ein, eins | одинъ | jeden.
-
vidvo
veuf | widower | Wittwer | вдовецъ | wdowiec.
-
du
deux | two | zwei | два | dwa.
-
simila
semblable | like, similar | ähnlich | похожій | podobny.
-
karaktero
caractère | character | Charakter | характеръ | charakter.
-
vizagxo
visage | face | Gesicht | лицо | twarz.
-
povi
pouvoir | be able, can | können | мочь | módz.
-
pensi
penser | think | denken | думать | myśleć.
-
ambaux
l’un et l’autre | both | beide | оба | obaj.
-
fiera
fier, orgueilleux | proud | stolz | гордый | dumny.
-
oni
on | one, people, they | man | безличное мѣстоименіе
множественнаго числа | zaimek nieosobisty liczby mnogiej.
-
vivi
vivre | live | leben | жить | żyć.
-
plena
plein | full, complete | voll | полный | pełny.
-
portreto
portrait | portrait | Portrait | портретъ | portret.
-
laux
selon, d’après | according to | nach, gemäss | по, согласно | według.
-
ec
marque la qualité (abstraitement); ex. bona bon ― boneco
bonté; viro homme ― vireco virilité | denotes qualities;
e.g. bona good ― boneco goodness; viro man ― vireco
manliness; virino woman ― virineco womanliness | Eigenschaft;
z.B. bona gut ― boneco Güte; virino Weib ― virineco
Weiblichkeit | качество или состояніе; напр. bona добрый ―
boneco доброта; virino женщина ― virineco женственность | przymiot; np. bona dobry ― boneco dobroć; infano dziecię ―
infaneco dziecinśtwo.
-
honesta
honnête | honest | ehrlich | честный | uczciwy.
-
krom
hors, hormis, excepté | besides, without, except | ausser | кромѣ | oprócz.
-
tio
cela | that, that one | jenes, das | то, это | to, tamto.
§12
Du homoj povas pli multe fari ol unu. ― Mi havas nur unu
busxon, sed mi havas du orelojn. ― Li promenas kun tri hundoj. ―
Li faris cxion per la dek fingroj de siaj manoj. ― El
sxiaj multaj infanoj unuj estas bonaj kaj aliaj estas
malbonaj. ― Kvin kaj sep faras dek du. ― Dek kaj dek faras dudek. ―
Kvar kaj dek ok faras dudek du. ― Tridek kaj kvardek kvin faras sepdek
kvin. ― Mil okcent nauxdek tri. ― Li havas dek unu infanojn. ―
Sesdek minutoj faras unu horon, kaj unu minuto konsistas el sesdek
sekundoj. ― Januaro estas la unua monato de la jaro, Aprilo estas la
kvara, Novembro estas la dek-unua, Decembro estas la dek-dua. ― La
dudeka (tago) de Februaro estas la kvindek-unua tago de la jaro. ― La
sepan tagon de la semajno Dio elektis, ke gxi estu pli sankta,
ol la ses unuaj tagoj. ― Kion Dio kreis en la sesa tago? ― Kiun daton
ni havas hodiaux? ― Hodiaux estas la dudek sepa (tago) de
Marto. ― Georgo Vasxington estis naskita la dudek duan de
Februaro de la jaro mil sepcent tridek dua.
-
multe
beaucoup, nombreux | much, many | viel | много | wiele.
-
fari
faire | do | thun, machen | дѣлать | robić.
-
nur
seulement, ne... que | only (adv.) | nur | только | tylko.
-
promeni
se promener | walk, promenade | spazieren | прогуливаться | spacerować.
-
tri
trois | three | drei | три | trzy.
-
hundo
chien | dog | Hund | песъ, собака | pies.
-
cxio
tout | everything | alles | все | wszystko.
-
dek
dix | ten | zehn | десять | dziesięć.
-
fingro
doigt | finger | Finger | палецъ | palec.
-
alia
autre | other | ander | иной | inny.
-
kvin
cinq | five | fünf | пять | pięć.
-
sep
sept | seven | sieben | семь | siedm.
-
kvar
quatre | four | vier | четыре | cztery.
-
ok
huit | eight | acht | восемь | ośm.
-
mil
mille (nombre) | thousand | tausend | тысяча | tysiąc.
-
cent
cent | hundred | hundert | сто | sto.
-
naux
neuf (9) | nine | neun | девять | dziewięć.
-
ses
six | six | sechs | шесть | sześć.
-
minuto
minute | minute | Minute | минута | minuta.
-
horo
heure | hour | Stunde | часъ | godzina.
-
konsisti
consister | consist | bestehen | состоять | składać się.
-
sekundo
seconde | second | Sekunde | секунда | sekunda.
-
Januaro
Janvier | January | Januar | Январь | Styczeń.
-
monato
mois | month | Monat | мѣсяцъ | miesiąc.
-
jaro
année | year | Jahr | годъ | rok.
-
Aprilo
Avril | April | April | Апрѣль | Kwiecień.
-
Novembro
Novembre | November | November | Ноябрь | Listopad.
-
Decembro
Décembre | December | December | Декабрь | Grudzień.
-
Februaro
Février | February | Februar | Февраль | Luty.
-
semajno
semaine | week | Woche | недѣля | tydzień.
-
Dio
Dieu | God | Gott | Богъ | Bóg.
-
elekti
choisir | choose | wählen | выбирать | wybierać.
-
gxi
cela, il, elle | it | es, dieses | оно, это | ono, to.
-
sankta
saint | holy | heilig | святой, священный | święty.
-
krei
créer | create | schaffen, erschaffen | создавать | stwarzać.
-
dato
date | date | Datum | число (мѣсяца) | data.
-
Marto
Mars | March | März | Мартъ | Marzec.
-
naski
enfanter, faire naître | bear, produce | gebären | рождать | rodzić.
-
it
marque le participe passé passif | ending of past part. pass. in
verbs | bezeichnet das Participium perfecti passivi | означаетъ
причастіе прошедшаго времени страдат. залога | oznacza imiesłów bierny
czasu przeszłego.
§13
La feino (Dauxrigo).
Cxar cxiu amas ordinare personon, kiu
estas simila al li, tial tiu cxi patrino varmege amis sian pli
maljunan filinon, kaj en tiu sama tempo sxi havis teruran
malamon kontraux la pli juna. Sxi devigis sxin
mangxi en la kuirejo kaj laboradi sencxese. Inter aliaj
aferoj tiu cxi malfelicxa infano devis du fojojn en
cxiu tago iri cxerpi akvon en tre malproksima loko kaj
alporti domen plenan grandan krucxon.
-
dauxri
durer | endure, last | dauern | продолжаться | trwać.
-
ig
faire...; ex. pura pur, propre ― purigi nettoyer;
morti mourir ― mortigi tuer (faire mourir) | cause to be;
e.g. pura pure ― purigi purify; sidi sit ― sidigi seat | zu etwas machen, lassen; z.B. pura rein ― purigi reinigen;
bruli brennen (selbst) ― bruligi brennen (etwas) | дѣлать чѣмъ
нибудь, заставить дѣлать; напр. pura чистый ― purigi чистить;
bruli горѣть ― bruligi жечь | robić czemś; np. pura czysty
― purigi czyścić; bruli palić się ― bruligi palić.
-
ordinara
ordinaire | ordinary | gewöhnlich | обыкновенный | zwyczajny.
-
persono
personne | person | Person | особа, лицо | osoba.
-
tiu
celui-là | that | jener | тотъ | tamten.
-
cxi
ce qui est le plus près; ex. tiu celui-là ― tiu cxi celui-ci | denotes proximity; e. g. tiu that ― tiu cxi this; tie there
― tie cxi here | die nächste Hinweisung; z. B. tiu jener ― tiu
cxi dieser; tie dort ― tie cxi hier | ближайшее указаніе;
напр. tiu тотъ ― tiu cxi этотъ; tie тамъ ― tie cxi здѣсь | wskazanie najbliższe; np. tiu tamten ― tiu cxi ten; tie tam
― tie cxi tu.
-
varma
chaud | warm | warm | теплый | ciepły.
-
eg
marque augmentation, plus haut degré; ex. pordo porte ―
pordego grande porte; peti prier ― petegi supplier | denotes
increase of degree; e.g. varma warm ― varmega hot | bezeichnet
eine Vergösserung oder Steigerung; z.B. pordo Thür ― pordego
Thor; varma warm ― varmega heiss | означаетъ увеличеніе или
усиленіе степени; напр. mano рука ― manego ручище; varma
теплый ― varmega горячій | oznacza zwiększenie lub wzmocnienie
stopnia; np. mano ręka ― manego łapa; varma ciepły ―
varmega gorący.
-
sama
même (qui n’est pas autre) | same | selb, selbst
(z. B. derselbe, daselbst) | же, самый (напр. тамъ же, тотъ самый) | źe, sam (np. tam że, ten sam).
-
tempo
temps (durée) | time | Zeit | время | czas.
-
teruro
terreur, effroi | terror | Schrecken | ужасъ | przerażenie.
-
kontraux
contre | against | gegen | противъ | przeciw.
-
devi
devoir | ought, must | müssen | долженствовать | musieć.
-
kuiri
faire cuire | cook | kochen | варить | gotować.
-
ej
marque le lieu spécialement affecté à... ex. pregxi prier ―
pregxejo église; kuiri faire cuire ― kuirejo cuisine | place
of an action; e.g. kuiri cook ― kuirejo kitchen | Ort für...;
z.B. kuiri kochen ― kuirejo Küche; pregxi beten ― pregxejo
Kirche | мѣсто для...; напр. kuiri варить ― kuirejo кухня;
pregxi молиться ― pregxejo церковь | miejsce dla...; np. kuiri
gotować ― kuirejo kuchnia; pregxi modlić się ― pregxejo kościół.
-
labori
travailler | labor, work | arbeiten | работать | pracować.
-
ad
marque durée dans l’action; ex. pafo coup de fusil ― pafado
fusillade | denotes duration of action; e.g. danco dance ―
dancado dancing | bezeichnet die Dauer der Thätigkeit; z.B. danco
der Tanz ― dancado das Tanzen | означаетъ продолжительность
дѣйствія: напр. iri идти ― iradi ходить, хаживать | oznacza
trwanie czynności; np. iri iść -- iradi chodzić.
-
sen
sans | without | ohne | безъ | bez.
-
cxesi
cesser | cease, desist | aufhören | переставать | przestawać.
-
inter
entre, parmi | between, among | zwischen | между | między.
-
afero
affaire | affair | Sache, Angelegenheit | дѣло | sprawa.
-
felicxa
heureux | happy | glücklich | счастливый | szczęśliwy.
-
fojo
fois | time (e. g. three times etc.) | Mal | разъ | raz.
-
cxerpi
puiser | draw | schöpfen (z. B. Wasser) | черпать | czerpać.
-
tre
très | very | sehr | очень | bardzo.
-
proksima
proche, près de | near | nahe | близкій | blizki.
-
loko
place, lieu | place | Ort | мѣсто | miejsce.
-
porti
porter | pack, carry | tragen | носить | nosić.
-
n
marque l’accusatif et le lieu ou où l’on va | ending of the objective, also marks direction towards | bezeichnet den
Accusativ, auch die Richtung | означаетъ винит. падежъ, а также
направленіе | oznacza przypadek czwarty, również kierunek.
-
krucxo
cruche | pitcher | Krug | кувшинъ | dzban.
§14
Mi havas cent pomojn. ― Mi havas centon da pomoj. ― Tiu cxi
urbo havas milionon da logxantoj. ― Mi acxetis dekduon
(aux dek-duon) da kuleroj kaj du dekduojn da forkoj. ― Mil jaroj
(aux milo da jaroj) faras miljaron. ― Unue mi redonas al vi la
monon, kiun vi pruntis al mi; due mi dankas vin por la prunto; trie mi
petas vin ankaux poste prunti al mi, kiam mi bezonos monon. ―
Por cxiu tago mi ricevas kvin frankojn, sed por la
hodiauxa tago mi ricevis duoblan pagon, t. e. (= tio estas) dek
frankojn. ― Kvinoble sep estas tridek kvin. ― Tri estas duono de
ses. ― Ok estas kvar kvinonoj de dek. ― Kvar metroj da tiu cxi
sxtofo kostas naux frankojn; tial du metroj kostas kvar
kaj duonon frankojn (aux da frankoj). ― Unu tago estas
tricent-sesdek-kvinono aux tricent-sesdek-sesono de jaro. ― Tiuj
cxi du amikoj promenas cxiam duope. ― Kvinope ili sin
jxetis sur min, sed mi venkis cxiujn kvin atakantojn. ―
Por miaj kvar infanoj mi acxetis dek du pomojn, kaj al
cxiu el la infanoj mi donis po tri pomoj. ― Tiu cxi libro
havas sesdek pagxojn; tial, se mi legos en cxiu tago po
dek kvin pagxoj, mi finos la tutan libron en kvar tagoj.
-
on
marque les nombres fractionnaires; ex. kvar quatre ―
kvarono le quart | marks fractions; e.g. kvar four ― kvarono
a fourth, quarter | Bruchzahlwort; z.B. kvar vier ― kvarono
Viertel | означаетъ числительное дробное; напр. kvar четыре ―
kvarono четверть | liczebnik ułamkowy; np. kvar cztery ―
kvarono ćwierć.
-
da
de (après les mots marquant mesure, poids, nombre) | is used
instead of de after words expressing weight or measure | ersetzt den Genitiv nach Mass, Gewicht u. drgl bezeichnenden
Wörtern | замѣняетъ родительный падежъ послѣ словъ, означающихъ мѣру, вѣсъ и т. д | zastępuje przypadek drugi po słowach oznaczających miarę, wagę i. t. p.
-
urbo
ville | town | Stadt | городъ | miasto.
-
logxi
habiter, loger | lodge | wohnen | жить, квартировать | mieszkać.
-
ant
marque le participe actif | ending of pres. part. act. in verbs | bezeichnet das Participium praes. act. | означаетъ причасіе
настоящаго времени дѣйств. залога | oznacza imieslów czynny czasu teraźniejsz.
-
acxeti
acheter | buy | kaufen | покупать | kupować.
-
aux
ou | or | oder | или | albo, lub.
-
kulero
cuillère | spoon | Löffel | ложка | łyżka.
-
forko
fourchette | fork | Gabel | вилы, вилка | widły, widelec.
-
re
de nouveau, de retour | again, back | wieder, zurück | снова,
назадъ | znowu, napowrót.
-
mono
argent (monnaie) | money | Geld | деньги | pieniądze.
-
prunti
prêter | lend, borrow | leihen, borgen | взаймы давать или брать | pożyczać.
-
danki
remercier | thank | danken | благодарить | dziękować.
-
por
pour | for | für | для, за | dla, za.
-
peti
prier | request, beg | bitten | просить | prosić.
-
ankaux
aussi | also | auch | также | także.
-
post
après | after, behind | nach, hinter | послѣ, за | po, za, potem.
-
kiam
quand, lorsque | when | wann | когда | kiedy.
-
bezoni
avoir besoin de | need, want | brauchen | нуждаться | potrzebować.
-
obl
marque l’adjectif numéral multiplicatif; ex. du deux ―
duobla double | ...fold; e.g. du two ― duobla twofold, duplex | bezeichnet das Vervielfachungszahlwort; z.B. du zwei ― duobla
zweifach | означаетъ числительное множительное; напр. du два ―
duobla двойной | oznacza liczebnik wieloraki; np. du dwa ―
duobla podwójny.
-
pagi
payer | pay | zahlen | платить | płacić.
-
sxtofo
étoffe | stuff, matter, goods | Stoff | вещество, матерія | materja, materjał.
-
kosti
coûter | cost | kosten | стоить | kosztować.
-
cxiam
toujours | always | immer | всегда | zawsze.
-
op
marque ládjectif numéral collectif; ex. du deux ― duope à
deux | marks collective numerals; e.g. tri three ― triope three
together | Sammelzahlwort; z.B. du zwei ― duope selbander, zwei
zusammen | означаетъ числительное собирательное; напр. du два ―
duope вдвоемъ | oznacza liczebnik zbiorowy; np. du dwa ―
duope we dwoje.
-
jxeti
jeter | throw | werfen | бросать | rzucać.
-
venki
vaincre | conquer | siegen | побѣждать | zwyciężać.
-
ataki
attaquer | attack | angreifen | нападать | atakować.
-
pagxo
page (d’un livre) | page | Seite (Buch-) | страница | stronica.
-
se
si | if | wenn | если | jeżeli.
-
fini
finir | end, finish | enden, beendigen | кончать | kończyć.
-
tuta
entier, total | whole | ganz | цѣлый, весь | cały.
§15
La feino (Dauxrigo).
En unu tago, kiam sxi estis apud tiu fonto,
venis al sxi malricxa virino, kiu petis sxin, ke
sxi donu al sxi trinki. “Tre volonte, mia bona,”;
diris la bela knabino. Kaj sxi tuj lavis sian krucxon kaj
cxerpis akvon en la plej pura loko de la fonto kaj alportis al
la virino, cxiam subtenante la krucxon, por ke la virino
povu trinki pli oportune. Kiam la bona virino trankviligis sian
soifon, sxi diris al la knabino: “Vi estas tiel bela, tiel
bona kaj tiel honesta, ke mi devas fari al vi donacon”
(cxar tio cxi estis feino, kiu prenis sur sin la formon de
malricxa vilagxa virino, por vidi, kiel granda estos la
gxentileco de tiu cxi juna knabino). “Mi faras al vi
donacon,” dauxrigis la feino, “ke cxe cxiu
vorto, kiun vi diros, el via busxo eliros aux floro
aux multekosta sxtono.”
-
fonto
source | fountain | Quelle | источникъ | żródło.
-
ricxa
riche | rich | reich | богатый | bogaty.
-
viro
homme (sexe) | man | Mann | мужчина, мужъ | mężczyzna, mąż.
-
volonte
volontiers | willingly | gern | охотно | chętnie.
-
tuj
tout de suite, aussitôt | immediate | bald, sogleich | сейчасъ | natychmiast.
-
lavi
laver | wash | waschen | мыть | myć.
-
sub
sous | under, beneath, below | unter | подъ | pod.
-
teni
tenir | hold, grasp | halten | держать | trzymać.
-
oportuna
commode, qui est à propos | opportune, suitable | bequem | удобный | wygodny.
-
trankvila
tranquille | quiet | ruhig | спокойный | spokojny.
-
soifi
avoir soif | thirst | dursten | жаждать | pragnąć.
-
donaci
faire cadeau | make a present | schenken | дарить | darować.
-
preni
prendre | take | nehmen | брать | brać.
-
formo
forme | form | Form | форма | forma, kształt.
-
vilagxo
village | village | Dorf | деревня | wieś.
-
gxentila
gentil, poli | polite, gentle | höflich | вѣжливый | grzeczny.
-
cxe
chez | at | bei | у, при | u, przy.
§16
Mi legas. ― Ci skribas (anstataux „ci” oni uzas
ordinare „vi”). ― Li estas knabo, kaj sxi estas
knabino. ― La trancxilo trancxas bone, cxar
gxi estas akra. ― Ni estas homoj. ― Vi estas infanoj. ― Ili
estas rusoj. ― Kie estas la knaboj? ― Ili estas en la
gxardeno. ― Kie estas la knabinoj? ― Ili ankaux estas en
la gxardeno. ― Kie estas la trancxiloj? ― Ili kusxas
sur la tablo. ― Mi vokas la knabon, kaj li venas. ― Mi vokas la
knabinon, kaj sxi venas. ― La infano ploras, cxar
gxi volas mangxi. ― La infanoj ploras, cxar ili
volas mangxi. ― Knabo, vi estas negxentila. ― Sinjoro, vi
estas negxentila. ― Sinjoroj, vi estas negxentilaj. ― Mia
hundo, vi estas tre fidela. ― Oni diras, ke la vero cxiam
venkas. ― En la vintro oni hejtas la fornojn. ― Kiam oni estas
ricxa (aux ricxaj), oni havas multajn amikojn.
-
ci
tu, toi, | thou | du | ты | ty.
-
anstataux
au lieu de | instead | anstatt, statt | вмѣсто | zamiast.
-
uzi
employer | use | gebrauchen | употреблять | używać.
-
trancxi
trancher, couper | cut | schneiden | рѣзать | rżnąć.
-
il
instrument; ex. tondi tondre ― tondilo ciseaux; pafi
tirer (coup de feu) ― pafilo fusil | instrument; e.g. tondi
shear ― tondilo scissors | Werkzeug; z.B. tondi scheeren ―
tondilo Scheere; pafi schieesen ― pafilo Flinte | орудіе;
напр. tondi стричь ― tondilo ножницы; pafi стрѣлять ―
pafilo ружье | narzędzie; np. tondi strzydz ― tondilo nożyce;
pafi strzelać ― pafilo fuzya.
-
ruso
russe | Russian | Russe | русскій | rossjanin.
-
gxardeno
jardin | garden | Garten | садъ | ogród.
-
voki
appeler | call | rufen | звать | wołać.
-
voli
vouloir | wish, will | wollen | хотѣть | chcieć.
-
fidela
fidèle | faithful | treu | вѣрный | wierny.
-
vero
vérité | true | Wahrheit | истина | prawda.
-
vintro
hiver | winter | Winter | зима | zima.
-
hejti
chauffer, faire du feu | heat (vb.) | heizen | топить (печку) | palić (w piecu).
-
forno
fourneau, poële, four | stove | Ofen | печь, печка | piec.
§17
La feino (Dauxrigo).
Kiam tiu cxi bela knabino venis domen,
sxia patrino insultis sxin, kial sxi revenis tiel
malfrue de la fonto. “Pardonu al mi, patrino,” diris la
malfelicxa knabino, “ke mi restis tiel longe”. Kaj
kiam sxi parolis tiujn cxi vortojn, elsaltis el sxia
busxo tri rozoj, tri perloj kaj tri grandaj
diamantoj. “Kion mi vidas!” diris sxia patrino kun
grandega miro. “Sxajnas al mi, ke el sxia busxo
elsaltas perloj kaj diamantoj! De kio tio cxi venas, mia
filino?” (Tio cxi estis la unua fojo, ke sxi nomis
sxin sia filino). La malfelicxa infano rakontis al
sxi naive cxion, kio okazis al sxi, kaj, dum
sxi parolis, elfalis el sxia busxo multego da
diamantoj. “Se estas tiel,” diris la patrino, “mi devas tien
sendi mian filinon. Marinjo, rigardu, kio eliras el la busxo de
via fratino, kiam sxi parolas; cxu ne estus al vi agrable
havi tian saman kapablon? Vi devas nur iri al la fonto cxerpi
akvon; kaj kiam malricxa virino petos de vi trinki, vi donos
gxin al sxi gxentile.”
-
insulti
injurier | insult | schelten, schimpfen | ругать | besztać, łajać.
-
kial
pourquoi | because, wherefore | warum | почему | dlaczego.
-
frue
de bonne heure | early | früh | рано | rano, wcześnie.
-
pardoni
pardonner | forgive | verzeihen | прощать | przebaczać.
-
longa
long | long | lang | долгій, длинный | długi.
-
salti
sauter, bondir | leap, jump | springen | прыгать | skakać.
-
perlo
perle | pearl | Perle | жемчугъ | perła.
-
granda
grand | great, tall | gross | большой, великій | wielki,
duźy.
-
diamanto
diamant | diamond | Diamant | алмазъ | djament.
-
miri
s’étonner, admirer | wonder | sich wundern | удивляться | dziwić się.
-
sxajni
sembler | seem | scheinen | казаться | wydawać się.
-
nomi
nommer, appeler | name, nominate | nennen | называть | naźywać.
-
naiva
naïf | naïve | naiv | наивный | naiwny.
-
okazi
avoir lieu, arriver | happen | vorfallen | случаться | zdarzać się.
-
dum
pendant, tandis que | while | während | пока, между тѣмъ какъ | póki.
-
sendi
envoyer | send | senden, schicken | посылать | posyłać.
-
kapabla
capable, apte | capable | fähig | способный | zdolny.
§18
Li amas min, sed mi lin ne amas. ― Mi volis lin bati, sed li
forkuris de mi. ― Diru al mi vian nomon. ― Ne skribu al mi tiajn
longajn leterojn. ― Venu al mi hodiaux vespere. ― Mi rakontos al
vi historion. ― Cxu vi diros al mi la veron? ― La domo apartenas
al li. ― Li estas mia onklo, cxar mia patro estas lia frato. ―
Sinjoro Petro kaj lia edzino tre amas miajn infanojn; mi ankaux
tre amas iliajn (infanojn). ― Montru al ili vian novan veston. ― Mi
amas min mem, vi amas vin mem, li amas sin mem, kaj cxiu homo
amas sin mem. ― Mia frato diris al Stefano, ke li amas lin pli, ol sin
mem. ― Mi zorgas pri sxi tiel, kiel mi zorgas pri mi mem; sed
sxi mem tute ne zorgas pri si kaj tute sin ne gardas. ― Miaj
fratoj havis hodiaux gastojn; post la vespermangxo niaj
fratoj eliris kun la gastoj el sia domo kaj akompanis ilin gxis
ilia domo. ― Mi jam havas mian cxapelon; nun sercxu vi
vian. ― Mi lavis min en mia cxambro, kaj sxi lavis sin en
sia cxambro. ― La infano sercxis sian pupon; mi montris al
la infano, kie kusxas gxia pupo. ― Oni ne forgesas facile
sian unuan amon.
-
kuri
courir | run | laufen | бѣгать | biegać, lecieć.
-
vespero
soir | evening | Abend | вечеръ | wieczór.
-
cxu
est-ce que | whether | ob | ли, развѣ | czy.
-
edzo
mari, époux | married person, husband | Gemahl | супругъ | małżonek.
-
montri
montrer | show | zeigen | показывать | pokazywać.
-
nova
nouveau | new | neu | новый | nowy.
-
vesti
vêtir, habiller | clothe | ankleiden | одѣвать | odziewać,
ubierać.
-
mem
même (moi-, toi-, etc.) | self | selbst | самъ | sam.
-
zorgi
avoir soin | care, be anxious | sorgen | заботиться | troszczyć się.
-
gardi
garder | guard | hüten | стеречь, беречь | strzedz.
-
gasto
hôte | guest | Gast | гость | gość.
-
akompani
accompagner | accompany | begleiten | сопровождать | towarzyszyć.
-
gxis
jusqu’à | up to, until | bis | до | do, aż.
-
sercxi
chercher | search | suchen | искать | szukać.
-
pupo
poupée | doll | Puppe | кукла | lalka.
-
forgesi
oublier | forget | vergessen | забывать | zapominać.
-
facila
facile | easy | leicht | легкій | łatwy, lekki.
§19
La feino (Dauxrigo).
“Estus tre bele,” respondis la filino
malgxentile, “ke mi iru al la fonto!” ― “Mi volas
ke vi tien iru,” diris la patrino, “kaj iru tuj!” La
filino iris, sed cxiam murmurante. Sxi prenis la plej
belan argxentan vazon, kiu estis en la
logxejo. Apenaux sxi venis al la fonto, sxi
vidis unu sinjorinon, tre ricxe vestitan, kiu eliris el la
arbaro kaj petis de sxi trinki (tio cxi estis tiu sama
feino, kiu prenis sur sin la formon kaj la vestojn de princino, por
vidi, kiel granda estos la malboneco de tiu cxi
knabino). “Cxu mi venis tien cxi,” diris al
sxi la malgxentila kaj fiera knabino, “por doni al vi
trinki? Certe, mi alportis argxentan vazon speciale por tio, por
doni trinki al tiu cxi sinjorino! Mia opinio estas: prenu mem
akvon, se vi volas trinki.” ― “Vi tute ne estas
gxentila,” diris la feino sen kolero. “Bone,
cxar vi estas tiel servema, mi faras al vi donacon, ke cxe
cxiu vorto, kiun vi parolos, eliros el via busxo aux
serpento aux rano.”
-
us
marque le conditionnel (ou le subjonctif) | ending of conditional
in verbs | bezeichnet den Konditionalis (oder Konjunktiv) | означаетъ
условное наклоненіе (или сослагательное) | oznacza tryb warunkowy.
-
murmuri
murmurer, grommeler | murmur | murren, brummen | ворчать | mruczеć.
-
vazo
vase | vase | Gefäss | сосудъ | naczynie.
-
argxento
argent (métal) | silver | Silber | серебро | srebro.
-
apenaux
à peine | scarcely | kaum | едва | ledwie.
-
ar
une réunion de certains objets; ex. arbo arbre ―
arbaro forêt | a collection of objects; e.g. arbo tree ―
arbaro forest; sxtupo step ― sxtuparo stairs | Sammlung
gewisser Gegenstände; z.B. arbo Baum ― arbaro Wald; sxtupo
Stufe ― sxtuparo Treppe, Leiter | собраніе данныхъ предметовъ;
напр. arbo дерево ― arbaro лѣсъ; sxtupo ступень ― sxtuparo
лѣстница | zbiór danych przedmiotów; np. arbo drzewo ― arbaro
las; sxtupo szczebel ― sxtuparo drabina.
-
princo
prince | prince | Fürst, Prinz | принцъ, князь | książe.
-
certa
certain | certain, sure | sicher, gewiss | вѣрный,
извѣстный | pewny.
-
speciala
spécial | special | speciell | спеціальный | specjalny.
-
opinio
opinion | opinion | Meinung | мнѣніе | opinja.
-
koleri
se fâcher | be angry | zürnen | сердиться | gniewać się.
-
servi
servir | serve | dienen | служить | słuźyć.
-
em
qui a le penchant, l’habitude; ex. babili babiller ―
babilema babillard | inclined to; e.g. babili chatter ―
babilema talkative | geneigt, gewohnt; z.B. babili plaudern ―
babilema geschwätzig | склонный, имѣющій привычку; напр.
babili болтать ― babilema болтливый | skłonny, przyzwyczajony;
np. babili paplać ― babilema gadula.
-
serpento
serpent | serpent | Schlange | змѣя | wąź.
-
rano
grenouille | frog | Frosch | лягушка | żaba.
§20
Nun mi legas, vi legas kaj li legas; ni cxiuj legas. ― Vi
skribas, kaj la infanoj skribas; ili cxiuj sidas silente kaj
skribas. ― Hieraux mi renkontis vian filon, kaj li
gxentile salutis min. ― Hodiaux estas sabato, kaj
morgaux estos dimancxo. ― Hieraux estis vendredo,
kaj postmorgaux estos lundo. ― Antaux tri tagoj mi vizitis
vian kuzon kaj mia vizito faris al li plezuron. ― Cxu vi jam
trovis vian horlogxon? ― Mi gxin ankoraux ne
sercxis; kiam mi finos mian laboron, mi sercxos mian
horlogxon, sed mi timas, ke mi gxin jam ne trovos. ― Kiam
mi venis al li, li dormis; sed mi lin vekis. ― Se mi estus sana, mi
estus felicxa. ― Se li scius, ke mi estas tie cxi, li tuj
venus al mi. ― Se la lernanto scius bone sian lecionon, la instruanto
lin ne punus. ― Kial vi ne respondas al mi? ― Cxu vi estas surda
aux muta? ― Iru for! ― Infano, ne tusxu la spegulon! ―
Karaj infanoj, estu cxiam honestaj! ― Li venu, kaj mi pardonos
al li. Ordonu al li, ke li ne babilu. ― Petu sxin, ke sxi
sendu al mi kandelon. ― Ni estu gajaj, ni uzu bone la vivon,
cxar la vivo ne estas longa. ― Sxi volas danci. ― Morti
pro la patrujo estas agrable. ― La infano ne cxesas petoli.
-
sidi
être assis | sit | sitzen | сидѣть | siedzieć.
-
silenti
se taire | be silent | schweigen | молчать | milczeć.
-
hieraux
hier | yesterday | gestern | вчера | wczoraj.
-
renkonti
rencontrer | meet | begegnen | встрѣчать | spotykać.
-
saluti
saluer | salute, greet | grüssen | кланяться | kłaniać się.
-
sabato
samedi | Saturday | Sonnabend | суббота | sobota.
-
morgaux
demain | to-morrow | morgen | завтра | jutro.
-
dimancxo
dimanche | Sunday | Sonntag | воскресенье | niedziela.
-
vendredo
vendredi | Friday | Freitag | пятница | piątek.
-
lundo
lundi | Monday | Montag | понедѣльникъ | poniedziałek.
-
viziti
visiter | visit | besuchen | посѣщать | odwiedzać.
-
kuzo
cousin | cousin | Vetter, Cousin | двоюродный братъ | kuzyn.
-
plezuro
plaisir | pleasure | Vergnügen | удовольствіе | przyjemność.
-
horlogxo
horloge, montre | clock | Uhr | часы | zegar.
-
timi
craindre | fear | fürchten | бояться | obawiać się.
-
dormi
dormir | sleep | schlafen | спать | spać.
-
veki
réveiller, éveiller | wake, arouse | wecken | будить | budzić.
-
scii
savoir | know | wissen | знать | wiedzieć.
-
leciono
leçon | lesson | Lektion | урокъ | lekcya.
-
instrui
instruire, enseigner | instruct, teach | lehren | учить | uczyć.
-
puni
punir | punish | strafen | наказывать | karać.
-
surda
sourd | deaf | taub | глухой | głuchy.
-
muta
muet | dumb | stumm | нѣмой | niemy.
-
tusxi
toucher | touch | rühren | трогать | ruszać, dotykać.
-
spegulo
miroir | looking-glass | Spiegel | зеркало | zwierciadło.
-
kara
cher | dear | theuer | дорогой | drogi.
-
ordoni
ordonner | order, command | befehlen | приказывать | rozkazywać.
-
babili
babiller | chatter | schwatzen, plaudern | болтать | paplać.
-
kandelo
chandelle | candle | Licht, Kerze | свѣча | świeca.
-
gaja
gai | gay, glad | lustig | веселый | wesoły.
-
danci
danser | dance | tanzen | танцовать | tańczyć.
-
morti
mourir | die | sterben | умирать | umierać.
-
petoli
faire le polisson, faire des bêtises | be mischievous | muthwillig sein | шалить | swawolić.
-
uj
qui porte, qui contient, qui est peuplé de; ex. pomo pomme ―
pomujo pommier; cigaro cigare ― cigarujo porte-cigares;
Turko Turc ― Turkujo Turquie | containing, filled with;
e. g. cigaro cigar ― cigarujo cigar-case; pomo apple ―
pomujo apple-tree; Turko Turk ― Turkujo Turkey | Behälter, Träger (d. h. Gegenstand worin... aufbewahrt
wird,... Früchte tragende Pflanze, von... bevölkertes Land);
z. B. cigaro Cigarre ― cigarujo Cigarrenbüchse; pomo Apfel
― pomujo Apfelbaum; Turko Türke ― Turkujo Türkei | вмѣститель, носитель (т. е. вещь, въ которой храниться...; растеніе
несущее... или страна, заселенная...); напр. cigaro сигара ―
cigarujo портъ-сигаръ; pomo яблоко ― pomujo яблоня; Turko
Турокъ ― Turkujo Турція | zawierający, noszący (t. j. przedmiot,
w którym się coś przechowuje, roślina, która wydaje owoc, lub kraj,
względem zaludniających go mieszkańców; np. cigaro cygaro ―
cigarujo cygarnica; pomo jabłko ― pomujo jabłoń; Turko
turek ― Turkujo Turcya.
§21
La feino (Dauxrigo).
Apenaux sxia patrino sxin
rimarkis, sxi kriis al sxi: “Nu, mia filino?” ―
“Jes, patrino”, respondis al sxi la
malgxentilulino, eljxetante unu serpenton kaj unu ranon. ―
“Ho, cxielo!” ekkriis la patrino, “kion mi vidas?
Sxia fratino en cxio estas kulpa; mi pagos al sxi
por tio cxi!” Kaj sxi tuj kuris bati sxin. La
malfelicxa infano forkuris kaj kasxis sin en la plej
proksima arbaro. La filo de la regxo, kiu revenis de
cxaso, sxin renkontis; kaj, vidante, ke sxi estas
tiel bela, li demandis sxin, kion sxi faras tie cxi
tute sola kaj pro kio sxi ploras. ― “Ho ve, sinjoro, mia
patrino forpelis min el la domo”.
-
rimarki
remarquer | remark | merken, bemerken | замѣчать | postrzegać, zauwaźać.
-
krii
crier | cry | schreien | кричать | krzyczeć.
-
nu
eh bien! | well! | nu! | nun | ну! | no!
-
jes
oui | yes | ja | да | tak.
-
ek
indique une action qui commence ou qui est momentanée;
ex. kanti chanter ― ekkanti commencer à chanter; krii crier
― ekkrii s’écrier | denotes sudden or momentary action;
e. g. krii cry ― ekkrii cry out | bezeichnet eine anfangende
oder momentane Handlung; z. B. kanti singen ― ekkanti einen
Gesang anstimmen; krii schreien ― ekkrii aufschreien | начало
или мгновенность; напр. kanti пѣть ― ekkanti запѣть; krii
кричать ― ekkrii вскрикнуть | oznacza początek lub chwilowość;
np. kanti śpiewać ― ekkanti zaśpiewać; krii krzyczeć ―
ekkrii krzyknąć.
-
kulpa
coupable | blameable | schuldig | виноватый | winny.
-
kasxi
cacher | hide (vb.) | verbergen | прятать | chować.
-
regxo
roi | king | König | король, царь | król.
-
cxasi
chasser (vénerie) | hunt | jagen, Jagd machen | охотиться | polować.
-
demandi
demander, questionner | demand, ask | fragen | спрашивать | pytać.
-
sola
seul | only, alone | einzig, allein | единственный | jedyny.
-
pro
à cause de, pour | for the sake of | wegen | ради | dla.
-
ho
oh! | oh! | o! och! | о! охъ! | o! och!.
-
ve
malheur! | woe! | wehe! | увы! | biada! nestety!.
§22
Fluanta akvo estas pli pura, ol akvo staranta senmove. ― Promenante
sur la strato, mi falis. ― Kiam Nikodemo batas Jozefon, tiam Nikodemo
estas la batanto kaj Jozefo estas la batato. ― Al homo, pekinta
senintence, Dio facile pardonas. ― Trovinte pomon, mi gxin
mangxis. ― La falinta homo ne povis sin levi. Ne riprocxu
vian amikon, cxar vi mem plimulte meritas riprocxon; li
estas nur unufoja mensoginto dum vi estas ankoraux nun
cxiam mensoganto. ― La tempo pasinta jam neniam revenos; la
tempon venontan neniu ankoraux konas. ― Venu, ni atendas vin,
Savonto de la mondo. ― En la lingvo "Esperanto" ni vidas la
estontan lingvon de la tuta mondo. ― Auxgusto estas mia plej
amata filo. ― Mono havata estas pli grava ol havita. ― Pasero kaptita
estas pli bona, ol aglo kaptota. ― La soldatoj kondukis la arestitojn
tra la stratoj. ― Li venis al mi tute ne atendite. ― Homo, kiun oni
devas jugxi, estas jugxoto.
-
flui
couler | flow | fliessen | течь | płynąć, cieknąć.
-
movi
mouvoir | move | bewegen | двигать | ruszać.
-
strato
rue | street | Strasse | улица | ulica.
-
fali
tomber | fall | fallen | падать | padać.
-
at
marque le participe présent passif | ending of
pres. part. pass. in verbs | bezeichnet das Participium praes. passivi | означаеть причастіе настоящаго времени страд. залога | oznacza
imiesłów bierny czasu teraźniejszego.
-
peki
pécher | sin | sündigen | грѣшить | grzeszyć.
-
int
marque le participe passé du verbe actif | ending of past
part. act. in verbs | bezeichnet das Participium perfecti
activi | означаетъ причастіе прошедшаго времени дѣйствит. залога | oznacza
imiesłów czynny czasu przeszłego.
-
intenci
se proposer de | intend | beabsichtigen | намѣреваться | zamierzać.
-
levi
lever | lift, raise | aufheben | поднимать | podnosić.
-
riprocxi
reprocher | reproach | vorwerfen | упрекать | zarzucać.
-
meriti
mériter | merit | verdienen | заслуживать | zasługiwać.
-
mensogi
mentir | tell a lie | lügen | лгать | kłamać.
-
pasi
passer | pass | vergehen | проходить | przechodzić.
-
neniam
ne... jamais | never | niemals | никогда | nigdy.
-
ont
marque le participe futur d’un verbe actif | ending of
fut. part. act. in verbs | bezeichnet das Participium fut. act. | означаетъ причастіе будущаго времени дѣйствит. залога | oznacza
imiesłów czynny czasu przyszłego.
-
neniu
personne | nobody | Niemand | никто | nikt.
-
atendi
attendre | wait, expect | warten, erwarten | ждать, ожидать | czekać.
-
savi
sauver | save | retten | спасать | ratować.
-
mondo
monde | world | Welt | міръ | świat.
-
lingvo
langue, langage | language | Sprache | языкъ, рѣчь | język,
mowa.
-
grava
grave, important | important | wichtig | важный | ważny.
-
pasero
passereau | sparrow | Sperling | воробей | wróbel.
-
kapti
attraper | catch | fangen | ловить | chwytać.
-
aglo
aigle | eagle | Adler | орелъ | orzeł.
-
ot
marque le participe futur d’un verbe passif | ending of
fut. part. pass. in verbs | bezeichnet das Participium fut. pass. | означаетъ причастіе будущ. времени страд. залога | oznacza
imiesłów bierny czasu przyszłego.
-
soldato
soldat | soldier | Soldat | солдатъ | żolnierz.
-
konduki
conduire | conduct | führen | вести | prowadzić.
-
aresti
arrêter | arrest | verhaften | арестовать | aresztować.
-
tra
à travers | through | durch | черезъ, сквозь | przez (wskroś).
-
jugxi
juger | judge | richten, urtheilen | судить | sądzić.
§23
La feino (Fino)
La regxido, kiu vidis, ke el sxia
busxo eliris kelke da perloj kaj kelke da diamantoj, petis
sxin, ke sxi diru al li, de kie tio cxi
venas. Sxi rakontis al li sian tutan aventuron. La regxido
konsideris, ke tia kapablo havas pli grandan indon, ol cxio,
kion oni povus doni dote al alia frauxlino, forkondukis
sxin al la palaco de sia patro, la regxo, kie li
edzigxis je sxi. Sed pri sxia fratino ni povas diri,
ke sxi farigxis tiel malaminda, ke sxia propra
patrino sxin forpelis de si; kaj la malfelicxa knabino,
multe kurinte kaj trovinte neniun, kiu volus sxin akcepti,
baldaux mortis en angulo de arbaro.
-
kelke
quelque | some | mancher, einige | нѣкоторый, нѣсколько | niektóry, kilka.
-
aventuro
aventure | adventure | Abenteuer | приключеніе | przygoda.
-
konsideri
considérer | consider | betrachten, erwägen | соображать | zastanawiać się.
-
inda
mérite, qui mérite, est digne | worthy, valuable | würdig,
werth | достойный | godny, wart.
-
doto
dot | dowry | Mitgift | приданое | posag.
-
palaco
palais | palace | Schloss (Gebäude) | дворецъ | pałac.
-
igx
se faire, devenir...; ex. pala pâle ― paligxi pâlir;
sidi être assis ― sidigxi s’asseoir | to become; e. g. pala
pale ― paligxi turn pale; sidi sit ― sidigxi become seated | zu etwas werden, sich zu etwas veranlassen;
z. B. pala blass ― paligxi erblassen; sidi sitzen ―
sidigxi sich setzen | дѣлаться чѣмъ нибудь, заставить себя;
напр. pala блѣдный ― paligxi блѣднѣть; sidi сидѣть ―
sidigxi сѣсть | stawać się czemś; np. pala blady ― paligxi
blednąć; sidi siedzieć ― sidigxi usiąść.
-
je
se traduit par différentes prépositions | can be rendered
by various prepositions | kann durch verschiedene
Präpositionen übersetzt werden | можетъ быть переведено различным
предлогами | może być przetłomaczone za pomocą różnych przyimków.
-
propra
propre (à soi) | own (one’s own) | eigen | собственный | własny.
-
akcepti
accepter | accept | annehmen | принимать | przyjmować.
-
baldaux
bientôt | soon | bald | сейчасъ, скоро | zaraz.
-
angulo
coin, angle | corner, angle | Winkel | уголъ | kąt.
§24
Nun li diras al mi la veron. ― Hieraux li diris al mi la
veron. ― Li cxiam diradis al mi la veron. ― Kiam vi vidis nin en
la salono, li jam antauxe diris al mi la veron (aux li
estis dirinta al mi la veron). ― Li diros al mi la veron. ― Kiam vi
venos al mi, li jam antauxe diros al mi la veron (aux li
estos dirinta al mi la veron; aux antaux ol vi venos al
mi, li diros al mi la veron). ― Se mi petus lin, li dirus al mi la
veron. ― Mi ne farus la eraron, se li antauxe dirus al mi la
veron (aux se li estus dirinta al mi la veron). ― Kiam mi venos,
diru al mi la veron. ― Kiam mia patro venos, diru al mi antauxe
la veron (aux estu dirinta al mi la veron). ― Mi volas diri al
vi la veron. ― Mi volas, ke tio, kion mi diris, estu vera (aux
mi volas esti dirinta la veron).
-
salono
salоn | saloon | Salon | залъ | salon.
-
os
marque le futur | ending of future tense in verbs | bezeichnet
das Futur | означаетъ будущее время | oznacza czas przyszły.
§25
Mi estas amata. Mi estis amata. Mi estos amata. Mi estus
amata. Estu amata. Esti amata. ― Vi estas lavita. Vi estis lavita. Vi
estos lavita. Vi estus lavita. Estu lavita. Esti lavita. ― Li estas
invitota. Li estis invitota. Li estos invitota. Li estus
invitota. Estu invitota. Esti invitota. ― Tiu cxi
komercajxo estas cxiam volonte acxetata de mi. ― La
surtuto estas acxetita de mi, sekve gxi apartenas al mi. ―
Kiam via domo estis konstruata, mia domo estis jam longe konstruita. ―
Mi sciigas, ke de nun la sxuldoj de mia filo ne estos pagataj de
mi. ― Estu trankvila, mia tuta sxuldo estos pagita al vi
baldaux. ― Mia ora ringo ne estus nun tiel longe sercxata,
se gxi ne estus tiel lerte kasxita de vi. ― Laux la
projekto de la ingxenieroj tiu cxi fervojo estas
konstruota en la dauxro de du jaroj; sed mi pensas, ke gxi
estos konstruata pli ol tri jarojn. ― Honesta homo agas honeste. ― La
pastro, kiu mortis antaux nelonge (aux antaux
nelonga tempo), logxis longe en nia urbo. ― Cxu
hodiaux estas varme aux malvarme? ― Sur la kameno inter du
potoj staras fera kaldrono; el la kaldrono, en kiu sin trovas bolanta
akvo, eliras vaporo; tra la fenestro, kiu sin trovas apud la pordo, la
vaporo iras sur la korton.
-
inviti
inviter | invite | einladen | приглашать | zapraszać.
-
komerci
commercer | trade | handeln, Handel treiben | торговать | handlować.
-
ajx
quelque chose possédant une certaine qualité ou fait d’une
certaine matière: ex. molа mou ― molajxo partie molle d’une
chose | made from or possessing the quality of; e. g. malnova old ―
malnovajxo old things frukto fruit ― fruktajxo something made
from fruit | etwas von einer gewissen Eigenschaft, oder aus
einem gewissen Stoffe; z. B. malnova alt ― malnovajxo altes
Zeug; frukto Frucht ― fruktajxo etwas aus Früchten bereitetes | нѣчто
съ даннымъ качествомъ или изъ даннаго матеріала; напр. molа
мягкій ― molajxо мякишъ; fruktо плодъ ― fruktajxо нѣчто
приготовленное изъ плодовъ | oznacza przedmiot posiadający pewną
własność albo zrobiony z pewnego materjału; np. malnova stary ―
malnovajxo starzyzna; frukto owoc ― fruktajxo coś zrobineego z owoców.
-
sekvi
suivre | follow | folgen | слѣдовать | nastąpić.
-
konstrui
construire | construct, build | bauen | строить | budować.
-
sxuldi
devoir (dette) | owe | schulden | быть должнымъ | być dłużnym.
-
oro
or (métal) | gold | Gold | золото | złoto.
-
ringo
anneau | ring (subst.) | Ring | кольцо | pierścień.
-
lerta
adroit, habile | skilful | geschickt, gewandt | ловкій | zręczny.
-
projekto
projet | project | Entwurf | проектъ | projekt.
-
ingxeniero
ingénieur | engineer | Ingenieur | инженеръ | inżynier.
-
fero
fer | iron | Eisen | желѣзо | żelazo.
-
vojo
route, voie | way, road | Weg | дорога | droga.
-
agi
agir | act | handeln, verfahren | поступать | postępować.
-
pastro
prêtre, pasteur | priest, pastor | Priester | жрецъ,
священникъ | kapłan.
-
kameno
cheminée | fire-place | Kamin | каминъ | kominek.
-
poto
pot | pot | Topf | горшокъ | garnek.
-
kaldrono
chaudron | kettle | Kessel | котелъ | kocioł.
-
boli
bouillir | boil | sieden | кипѣть | kipieć, wrzeć.
-
vaporo
vapeur | steam | Dampf | паръ | para.
-
pordo
porte | door | Thür | дверь | drzwi.
-
korto
cour | yard, court | Hof | дворъ | podwórze.
§26
Kie vi estas? ― Mi estas en la gxardeno. ― Kien vi iras? ― Mi
iras en la gxardenon. ― La birdo flugas en la cxambro (=
gxi estas en la cxambro kaj flugas en gxi). ― La
birdo flugas en la cxambron (= gxi estas ekster la
cxambro kaj flugas nun en gxin). ― Mi vojagxas en
Hispanujo. ― Mi vojagxas en Hispanujon. ― Mi sidas sur
segxo kaj tenas la piedojn sur benketo. ― Mi metis la manon sur
la tablon. ― El sub la kanapo la muso kuris sub la liton, kaj nun
gxi kuras sub la lito. ― Super la tero sin trovas aero. ―
Anstataux kafo li donis al mi teon kun sukero, sed sen kremo. ―
Mi staras ekster la domo, kaj li estas interne. ― En la salono estis
neniu krom li kaj lia fiancxino. ― La hirundo flugis trans la
riveron, cxar trans la rivero sin trovis aliaj hirundoj. ― Mi
restas tie cxi laux la ordono de mia estro. ― Kiam li
estis cxe mi, li staris tutan horon apud la fenestro. ― Li
diras, ke mi estas atenta. ― Li petas, ke mi estu atenta. ― Kvankam vi
estas ricxa, mi dubas, cxu vi estas felicxa. ― Se vi
scius, kiu li estas, vi lin pli estimus. ― Se li jam venis, petu lin
al mi. ― Ho, Dio! kion vi faras! ― Ha, kiel bele! ― For de tie
cxi! ― Fi, kiel abomene! ― Nu, iru pli rapide!
-
ekster
hors, en dehors de | outside, besides | ausser, ausserhalb | внѣ | zewnątrz.
-
vojagxi
voyager | voyage | reisen | путешествовать | podróżować.
-
piedo
pied | foot | Fuss, Bein | нога | noga.
-
benko
banc | bench | Bank | скамья | ławka.
-
et
marque diminution, décroissance; ex. muro mur ― mureto
petit mur; ridi rire ― rideti sourire | denotes diminution of
degree; e. g. ridi laugh ― rideti smile | bezeichnet eine Verkleinerung
oder Schwächung; z. B. muro Wand ― mureto Wändchen; ridi
lachen ― rideti lächeln | означаетъ уменьшеніе или ослабленіе
степени; напр. muro стѣна ― mureto стѣнка; ridi смѣяться ―
rideti улыбаться | oznacza zmniejszenie lub osłabienie
stopnia; np. muro ściana ― mureto ścianka; ridi śmiać się ―
rideti uśmiechać się.
-
meti
mettre | put, place | hinthun | дѣть; класть | podziać.
-
kanapo
canapé | sofa, lounge | Kanapee | диванъ | kanapa.
-
muso
souris | mouse | Maus | мышь | mysź.
-
lito
lit | bed | Bett | кровать | łóżko.
-
super
au dessus de | over, above | über, oberhalb | надъ | nad.
-
aero
air | air | Luft | воздухъ | powietrze.
-
kafo
café | coffee | Kaffee | кофе | kawa.
-
teo
thé | tea | Thee | чай | herbata.
-
sukero
sucre | sugar | Zucker | сахаръ | cukier.
-
kremo
crème | cream | Schmant, Sahne | сливки | śmietana.
-
interne
à l’intérieur, dedans | within | innerhalb | внутри | wewnątrz.
-
fiancxo
fiancé | betrothed person | Bräutigam | женихъ | narzeczony.
-
hirundo
hirondelle | swallow | Schwalbe | ласточка | jaskółka.
-
trans
au delà | across | jenseit | черезъ, надъ | przez.
-
rivero
rivière, fleuve | river | Fluss | рѣка | rzeka.
-
estro
chef | chief | Vorsteher | начальникъ | zwierzchnik.
-
atenta
attentif | attentive | aufmerksam | внимательный | uważny.
-
kvankam
quoique | although | obgleich | хотя | chociaź.
-
dubi
douter | doubt | zweifeln | сомнѣваться | wątpić.
-
estimi
estimer | esteem | schätzen, achten | уважать | szanować.
-
fi
fi donc! | fie! | pfui! | фи, тьфу | fe!.
-
abomeno
abomination | abomination | Abscheu | отвращеніе | odraza.
-
rapida
rapide, vite | quick, rapid | schnell | быстрый | prędki.
§27
La artikolo „la” estas uzata tiam, kiam ni parolas pri
personoj aux objektoj konataj. Gxia uzado estas tia sama
kiel en la aliaj lingvoj. La personoj, kiuj ne komprenas la uzadon de
la artikolo (ekzemple rusoj aux poloj, kiuj ne scias alian
lingvon krom sia propra), povas en la unua tempo tute ne uzi la
artikolon, cxar gxi estas oportuna sed ne
necesa. Anstataux „la” oni povas ankaux diri
„l’” (sed nur post prepozicio, kiu finigxas per
vokalo). ― Vortoj kunmetitaj estas kreataj per simpla kunligado de
vortoj; oni prenas ordinare la purajn radikojn, sed, se la bonsoneco
aux la klareco postulas, oni povas ankaux preni la tutan
vorton, t. e. la radikon kune kun gxia gramatika
finigxo. Ekzemploj: skribtablo aux skribotablo (= tablo,
sur kiu oni skribas); internacia (= kiu estas inter diversaj nacioj);
tutmonda (= de la tuta mondo); unutaga (= kiu dauxras unu
tagon); unuataga (= kiu estas en la unua tago); vaporsxipo (=
sxipo, kiu sin movas per vaporo); matenmangxi,
tagmangxi, vespermangxi; abonpago (= pago por la
abono).
-
artikolo
article | article | Artikel | членъ, статья | artykuł, przedimek.
-
tiam
alors | then | dann | тогда | wtedy.
-
objekto
objet | object | Gegenstand | предметъ | przedmiot.
-
tia
tel | such | solcher | такой | taki.
-
kompreni
comprendre | understand | verstehen | понимать | rozumieć.
-
ekzemplo
exemple | example | Beispiel | примѣръ | przykład.
-
polo
Polonais | Pole | Pole | Полякъ | Polak.
-
necesa
nécessaire | necessary | nothwendig | необходимый | niezbędny.
-
prepozicio
préposition | preposition | Vorwort | предлогъ | przyimek.
-
vokalo
voyelle | vowel | Vokal | гласная | samogłoska.
-
kunmeti
composer | compound | zusammensetzen | слагать | składać.
-
simpla
simple | simple | einfach | простой | prosty, zwyczajny.
-
ligi
lier | bind, tie | binden | связывать | wiązać.
-
radiko
racine | root | Wurzel | корень | korzeń.
-
soni
sonner, rendre des sons | sound | tönen, lauten | звучать | brzmieć.
-
klara
clair | clear | klar | ясный | jasny.
-
postuli
exiger, requérir | require, claim | fordern | требовать | żądać.
-
gramatiko
grammaire | grammar | Grammatik | грамматика | gramatyka.
-
nacio
nation | nation | Nation | нація, народъ | naród, nacja.
-
diversa
divers | various, diverse | verschieden | различный | różny.
-
sxipo
navire | ship | Schiff | корабль | okręt.
-
matenmangxi
déjeuner | breakfast | frühstücken | завтракать | śniadać.
-
aboni
abonner | subscribe | abonniren | подписываться | prenumerować.
§28
Cxiuj prepozicioj per si mem postulas cxiam nur la
nominativon. Se ni iam post prepozicio uzas la akuzativon, la
akuzativo tie dependas ne de la prepozicio, sed de aliaj
kauxzoj. Ekzemple: por esprimi direkton, ni aldonas al la vorto
la finon „n”; sekve: tie (= en tiu loko), tien (= al tiu
loko); tiel same ni ankaux diras: “la birdo flugis en la
gxardenon, sur la tablon”, kaj la vortoj
„gxardenon”, „tablon” staras tie cxi
en akuzativo ne cxar la prepozicioj „en” kaj
„sur” tion cxi postulas, sed nur cxar ni volis
esprimi direkton, t. e. montri, ke la birdo sin ne trovis
antauxe en la gxardeno aux sur la tablo kaj tie
flugis, sed ke gxi de alia loko flugis al la gxardeno, al
la tablo (ni volas montri, ke la gxardeno kaj tablo ne estis la
loko de la flugado, sed nur la celo de la flugado); en tiaj okazoj ni
uzus la finigxon „n” tute egale cxu ia
prepozicio starus aux ne. ― Morgaux mi veturos Parizon
(aux en Parizon). ― Mi restos hodiaux dome. ― Jam estas
tempo iri domen. ― Ni disigxis kaj iris en diversajn flankojn:
mi iris dekstren, kaj li iris maldekstren. ― Flanken, sinjoro! ― Mi
konas neniun en tiu cxi urbo. ― Mi neniel povas kompreni, kion
vi parolas. ― Mi renkontis nek lin, nek lian fraton (aux mi ne
renkontis lin, nek lian fraton).
-
nominativo
nominatif | nominative | Nominativ | именительный падежъ | pierwszy przypadek.
-
iam
jamais, un jour | at any time, ever | irgend wann | когда-нибудь | kiedyś.
-
akuzativo
accusatif | accusative | Accusativ | винительный падежъ | czwarty przypadek.
-
tie
là-bas, là, y | there | dort | тамъ | tam.
-
dependi
dépendre | depend | abhängen | зависѣть | zależeć.
-
kauxzo
cause | cause | Ursache | причина | przyczyna.
-
esprimi
exprimer | express | ausdrücken | выражать | wyrażać.
-
direkti
diriger | direct | richten | направлять | kierować.
-
celi
viser | aim | zielen | цѣлиться | celować.
-
egala
égal | equal | gleich | одинаковый | jednakowy.
-
ia
quelconque | of any kind | irgend welcher | какой-нибудь | jakiś.
-
veturi
aller, partir | journey, travel | fahren | ѣхать | jechać.
-
dis
marque division, dissémination; ex. iri aller ― disiri
se séparer, aller chacun de son côté | has the same force as the
English prefix dis; e. g. semi sow ―
dissemi disseminate; sxiri tear ― dissxiri tear to pieces | zer-; z. B. sxiri reissen ― dissxiri zerreissen | раз-;
напр. sxiri рвать ― dissxiri разрывать | roz-; np. sxiri rwać ―
dissxiri rozrywać.
-
flanko
côté | side | Seite | сторона | strona.
-
dekstra
droit, droite | right-hand | recht | правый | prawy.
-
neniel
nullement, en aucune façon | nohow | keineswegs, auf keine
Weise | никакъ | w żaden sposób.
-
nek --- nek
ni ― ni | neither ― nor | weder ― noch | ни ― ни | ani ― ani.
§29
Se ni bezonas uzi prepozicion kaj la senco ne montras al ni, kian
prepozicion uzi, tiam ni povas uzi la komunan prepozicion
„je”. Sed estas bone uzadi la vorton „je” kiel
eble pli malofte. Anstataux la vorto „je” ni povas
ankaux uzi akuzativon sen prepozicio. ― Mi ridas je lia naiveco
(aux mi ridas pro lia naiveco, aux: mi ridas lian
naivecon). ― Je la lasta fojo mi vidas lin cxe vi (aux: la
lastan fojon). ― Mi veturis du tagojn kaj unu nokton. ― Mi sopiras je
mia perdita felicxo (aux: mian perditan felicxon). ―
El la dirita regulo sekvas, ke se ni pri ia verbo ne scias, cxu
gxi postulas post si la akuzativon (t. e. cxu gxi
estas aktiva) aux ne, ni povas cxiam uzi la
akuzativon. Ekzemple, ni povas diri “obei al la patro” kaj
“obei la patron” (anstataux “obei je la
patro”). Sed ni ne uzas la akuzativon tiam, kiam la klareco de la
senco tion cxi malpermesas; ekzemple: ni povas diri
“pardoni al la malamiko” kaj “pardoni la
malamikon”, sed ni devas diri cxiam “pardoni al la
malamiko lian kulpon”.
-
senco
sens, acception | sense | Sinn | смыслъ | sens, znaczenie.
-
komuna
commun | common | gemeinsam | общій | ogólny, wspólny.
-
ebla
possible | able, possible | möglich | возможный | możliwy.
-
ofte
souvent | often | oft | часто | często.
-
ridi
rire | laugh | lachen | смѣяться | śmiać się.
-
lasta
dernier | last, latest | letzt | послѣдній | ostatni.
-
sopiri
soupirer | sigh, long for | sich sehnen | тосковать | tęsknić.
-
regulo
règle | rule | Regel | правило | prawidło.
-
verbo
verbe | verb | Zeitwort | глаголъ | czasownik.
-
obei
obéir | obey | gehorchen | повиноваться | być posłusznym.
-
permesi
permettre | permit, allow | erlauben | позволять | pozwalać.
§30
Ia, ial, iam, ie, iel, ies, io, iom, iu. ― La montritajn naux
vortojn ni konsilas bone ellerni, cxar el ili cxiu povas
jam fari al si grandan serion da aliaj pronomoj kaj adverboj. Se ni
aldonas al ili la literon „k”, ni ricevas vortojn demandajn
aux rilatajn: kia, kial, kiam, kie, kiel, kies, kio, kiom,
kiu. Se ni aldonas la literon „t”, ni ricevas vortojn
montrajn: tia, tial, tiam, tie, tiel, ties, tio, tiom, tiu. Aldonante
la literon „cx”, ni ricevas vortojn komunajn:
cxia, cxial, cxiam, cxie, cxiel,
cxies, cxio, cxiom, cxiu. Aldonante la
prefikson „nen”, ni ricevas vortojn neajn: nenia, nenial,
neniam, nenie, neniel, nenies, nenio, neniom, neniu. Aldonante al la
vortoj montraj la vorton „cxi”, ni ricevas montron pli
proksiman; ekzemple: tiu (pli malproksima), tiu cxi (aux
cxi tiu) (pli proksima); tie (malproksime), tie cxi
aux cxi tie (proksime). Aldonante al la vortoj demandaj la
vorton „ajn”, ni ricevas vortojn sendiferencajn: kia ajn,
kial ajn, kiam ajn, kie ajn, kiel ajn, kies ajn, kio ajn, kiom ajn,
kiu ajn. Ekster tio el la diritaj vortoj ni povas ankoraux fari
aliajn vortojn, per helpo de gramatikaj finigxoj kaj aliaj
vortoj (sufiksoj); ekzemple: tiama, cxiama, kioma, tiea,
cxi-tiea, tieulo, tiamulo k. t. p. (= kaj tiel plu).
-
ia
quelconque, quelque | of any kind | irgend welcher | какой-нибудь | jakiś.
-
ial
pour une raison quelconque | for any cause | irgend warum | почему-нибудь | dla jakiejś przyczyny.
-
iam
jamais, un jour | at any time, ever | irgend wann, einst | когда-нибудь | kiedyś.
-
ie
quelque part | any where | irgend wo | гдѣ-нибудь | gdzieś.
-
iel
d’une manière quelconque | anyhow | irgend wie | какъ-нибудь | jakoś.
-
ies
de quelqu’un | anyone’s | irgend jemandes | чей-нибудь | czyjś.
-
io
quelque chose | anything | etwas | что-нибудъ | coś.
-
iom
quelque peu | any quantity | ein wenig, irgend wie viel | сколько-нибудь | ilekolwiek.
-
iu
quelqu’un | any one | jemand | кто-нибудь | ktoś.
-
konsili
conseiller | advise, counsel | rathen | совѣтовать | radzić.
-
serio
série | series | Reihe | рядъ, серія | serya.
-
pronomo
pronom | pronoun | Fürwort | мѣстоименіе | zaimek.
-
adverbo
adverbe | adverb | Nebenwort | нарѣчіе | przysłówek.
-
litero
lettre (de l’alphabet) | letter (of the alphabet) | Buchstabe | буква | litera.
-
rilati
concerner; avoir rapport à | be related to | sich beziehen | относиться | odnosić się.
-
prefikso
préfixe | prefix | Präfix | приставка | przybranka.
-
ajn
que ce soit | ever | auch nur | бы-ни | kolwiek, bądź.
-
diferenci
différer (v. n.) | differ | sich unterscheiden | различаться | różnic się.
-
helpi
aider | help | helfen | помогать | pomagać.
-
sufikso
suffixe | suffix | Suffix | суффиксъ | przyrostek.
§31
Lia kolero longe dauxris. ― Li estas hodiaux en kolera
humoro. ― Li koleras kaj insultas. ― Li fermis kolere la pordon. ― Lia
filo mortis kaj estas nun malviva. ― La korpo estas morta, la animo
estas senmorta. ― Li estas morte malsana, li ne vivos pli, ol unu
tagon. ― Li parolas, kaj lia parolo fluas dolcxe kaj agrable. ―
Ni faris la kontrakton ne skribe, sed parole. ― Li estas bona
parolanto. ― Starante ekstere, li povis vidi nur la eksteran flankon
de nia domo. ― Li logxas ekster la urbo. ― La ekstero de tiu
cxi homo estas pli bona, ol lia interno. ― Li tuj faris, kion mi
volis, kaj mi dankis lin por la tuja plenumo de mia deziro. ― Kia
granda brulo! kio brulas? ― Ligno estas bona brula materialo. ― La
fera bastono, kiu kusxis en la forno, estas nun brule varmega. ―
Cxu li donis al vi jesan respondon aux nean? Li eliris el
la dormocxambro kaj eniris en la mangxocxambron. ―
La birdo ne forflugis: gxi nur deflugis de la arbo, alflugis al
la domo kaj surflugis sur la tegmenton. ― Por cxiu
acxetita funto da teo tiu cxi komercisto aldonas senpage
funton da sukero. ― Lernolibron oni devas ne tralegi, sed tralerni. ―
Li portas rozokoloran superveston kaj teleroforman cxapelon. ―
En mia skribotablo sin trovas kvar tirkestoj. ― Liaj lipharoj estas
pli grizaj, ol liaj vangharoj.
-
humoro
humeur | humor | Laune | расположеніе духа | humor.
-
fermi
fermer | shut | schliessen, zumachen | запирать | zamykać.
-
korpo
corps | body | Körper | тѣло | ciało.
-
animo
âme | soul | Seele | душа | dusza.
-
kontrakti
contracter | contract | einen Vertrag abschliessen | заключать договоръ | zawierać umowę.
-
um
suffixe peu employé, et qui reçoit différents sens aisément
suggérés par le contexte et la signification de la racine à laquelle
il est joint | this syllable has no fixed meaning | Suffix von
verschiedener Bedeutung | суффиксъ безъ постояннаго значенія | przyrostek nie mający stlałego znaczenia.
- (plenumi
accomplir | fulfil, accomplish | erfüllen | исполнять | spełniać.)
-
bruli
brûler (être en feu) | burn (v. n.) | brennen (v. n.) | горѣть | palić się.
-
ligno
bois | wood (the substance) | Holz | дерево, дрова | drzewo, drwa.
-
materialo
matière | material | Stoff | матеріялъ | materjał.
-
bastono
bâton | stick | Stock | палка | kij, laska.
-
tegmento
toit | roof | Dach | крыша | dach.
-
funto
livre | pound | Pfund | фунтъ | funt.
-
ist
marque la profession; ex. boto botte ― botisto bottier;
maro mer ― maristo marin | person occupied with; e. g. boto
boot ― botisto boot-maker; maro sea
― maristo sailor | sich mit etwas beschäftigend; z. B. boto
Stiefel ― botisto Schuster; maro Meer ― maristo Seeman | занимающійся; напр. boto сапогъ ― botisto сапожникъ; maro
море ― maristo морякъ | zajmujący się; np. boto but ―
botisto szewc; maro morze ― maristo marynarz.
-
koloro
couleur | color | Farbe | краска, цвѣтъ | kolor.
-
supre
en haut | above, upper | oben | вверху | na górze.
-
telero
assiette | plate | Teller | тарелка | talerz.
-
tero
terre | earth | Erde | земля | ziemia.
-
kesto
caisse, coffre | chest, box | Kiste, Kasten, Lade | ящикъ | skrzynia.
-
lipo
lèvre | lip | Lippe | губа | warga.
-
haro
cheveu | hair | Haar | волосъ | włos.
-
griza
gris | grey | grau | сѣрый, сѣдой | szary, siwy.
-
vango
joue | check | Wange | щека | policzek.
§32
Teatramanto ofte vizitas la teatron kaj ricevas baldaux
teatrajn manierojn. ― Kiu okupas sin je mehxaniko, estas
mehxanikisto, kaj kiu okupas sin je hxemio, estas
hxemiisto. ― Diplomatiiston oni povas ankaux nomi
diplomato, sed fizikiston oni ne povas nomi fiziko, cxar fiziko
estas la nomo de la scienco mem. ― La fotografisto fotografis min, kaj
mi sendis mian fotografajxon al mia patro. ― Glaso de vino estas
glaso, en kiu antauxe sin trovis vino, aux kiun oni uzas
por vino; glaso da vino estas glaso plena je vino. ― Alportu al mi
metron da nigra drapo (Metro de drapo signifus metron, kiu
kusxis sur drapo, aux kiu estas uzata por drapo). ― Mi
acxetis dekon da ovoj. ― Tiu cxi rivero havas ducent
kilometrojn da longo. ― Sur la bordo de la maro staris amaso da
homoj. ― Multaj birdoj flugas en la auxtuno en pli varmajn
landojn. ― Sur la arbo sin trovis multe (aux multo) da birdoj. ―
Kelkaj homoj sentas sin la plej felicxaj, kiam ili vidas la
suferojn de siaj najbaroj. ― En la cxambro sidis nur kelke da
homoj. ― „Da” post ia vorto montras, ke tiu cxi vorto
havas signifon de mezuro.
-
teatro
theâtre | theatre | Theater | театръ | teatr.
-
maniero
manière, façon | manner | Manier, Weise, Art | способъ,
манера | sposób, manjera.
-
okupi
occuper | occupy | einnehmen, beschäftigen | занимать | zajmować.
-
mehxaniko
mécanique | mechanics | Mechanik | механика | mechanika.
-
hxemio
chimie | chemistry | Chemie | химія | chemia.
-
diplomatio
diplomatie | diplomacy | Diplomatie | дипломатія | dyplomacja.
-
fiziko
phyique | phyics | Phyik | физика | fizyka.
-
scienco
science | science | Wissenschaft | наука | nauka.
-
glaso
verre (à boire) | glass | Glas (Gefäss) | стаканъ | szklanka.
-
nigra
noir | black | schwarz | черный | czarny.
-
drapo
drap | woollen goods | Tuch (wollenes Gewebe) | сукно | sukno.
-
signifi
signifier | signify, mean | bezeichnen, bedeuten | означать | oznaczać.
-
ovo
œuf | egg | Ei | яйцо | jajko.
-
bordo
bord, rivage | shore | Ufer | берегъ | brzeg.
-
maro
mer | sea | Meer | море | morze.
-
amaso
amas, foule | crowd, mass | Haufen, Menge | куча, толпа | kupa, tłum.
-
auxtuno
automne | autumn | Haufen, Menge | осень | jesień.
-
lando
pays | land, country | Land | страна | kraj.
-
suferi
souffrir, endurer | suffer | leiden | страдать | cierpieć.
-
najbaro
voisin | neighbour | Nachbar | сосѣдъ | sąsiad.
-
mezuri
mesurer | measure | messen | мѣрить | mierzyć.
§33
Mia frato ne estas granda, sed li ne estas ankaux malgranda:
li estas de meza kresko. ― Li estas tiel dika, ke li ne povas trairi
tra nia mallargxa pordo. ― Haro estas tre maldika. ― La nokto
estis tiel malluma, ke ni nenion povis vidi ecx antaux nia
nazo. ― Tiu cxi malfresxa pano estas malmola, kiel
sxtono. ― Malbonaj infanoj amas turmenti bestojn. ― Li sentis
sin tiel malfelicxa, ke li malbenis la tagon, en kiu li estis
naskita. ― Ni forte malestimas tiun cxi malnoblan homon. ― La
fenestro longe estis nefermita; mi gxin fermis, sed mia frato
tuj gxin denove malfermis. ― Rekta vojo estas pli mallonga, ol
kurba. ― La tablo staras malrekte kaj kredeble baldaux
renversigxos. ― Li staras supre sur la monto kaj rigardas
malsupren sur la kampon. ― Malamiko venis en nian landon. ― Oni tiel
malhelpis al mi, ke mi malbonigis mian tutan laboron. ― La edzino de
mia patro estas mia patrino kaj la avino de miaj infanoj. ― Sur la
korto staras koko kun tri kokinoj. ― Mia fratino estas tre bela
knabino. ― Mia onklino estas bona virino. ― Mi vidis vian avinon kun
sxiaj kvar nepinoj kaj kun mia nevino. ― Lia duonpatrino estas
mia bofratino. ― Mi havas bovon kaj bovinon. ― La juna vidvino
farigxis denove fiancxino.
-
mezo
milieu | middle | Mitte | средина | środek.
-
kreski
croître | grow, increase | wachsen | рости | rosnąć.
-
dika
gros | thick, fat | dick | толстый | gruby.
-
largxa
large | broad | breit | широкій | szeroki.
-
lumi
luire | light | leuchten | свѣтить | świecić.
-
mola
mou | soft | weich | мягкій | miękki.
-
turmenti
tourmenter | torment | quälen, martern | мучить | męczyć.
-
senti
ressentir, éprouver | feel, perceive | fühlen | чувствовать | czuć.
-
beni
bénir | bless | segnen | благословлять | błogosławić.
-
nobla
noble | noble | edel | благородный | szlachetny.
-
rekta
droit, direct | straight | gerade | прямой | prosty.
-
kurba
courbe, tortueux | curved | krumm | кривой | krzywy.
-
kredi
croire | believe | glauben | вѣрить | wierzyć.
-
renversi
renverser | upset | umwerfen, umstürzen | опрокидывать | przewracać.
-
monto
montagne | mountain | Berg | гора | góra.
-
kampo
champ, campagne | field | Feld | поле | pole.
-
koko
coq | cock | Hahn | пѣтухъ | kogut.
-
nepo
petit-fils | grandson | Enkel | внукъ | wnuk.
-
nevo
neveu | nephew | Neffe | племянникъ | siostrzeniec, bratanek.
-
bo
marque la parenté résultant du mariage; ex. patro père ―
bopatro beau-père | relation by marriage; e. g. patrino mother
― bopatrino mother-in-law | durch Heirath
erworben; z. B. patro Vater ― bopatro Schwiegervater; frato
Bruder ― bofrato Schwager | пріобрѣтенный бракомъ;
напр. patro отецъ ― bopatro тесть, свекоръ; frato
братъ ― bofrato шуринъ, зять, деверь, | nabyty przez małżeństwo;
np. patro ojciec ― bopatro teść; frato
brat ― bofrato szwagier.
-
duonpatro
beau-père | step-father | Stiefvater | отчимъ | ojczym.
-
bovo
bœuf | ox | Ochs | быкъ | byk.
§34
La trancxilo estis tiel malakra, ke mi ne povis trancxi
per gxi la viandon kaj mi devis uzi mian posxan
trancxilon. ― Cxu vi havas korktirilon, por
malsxtopi la botelon? ― Mi volis sxlosi la pordon, sed mi
perdis la sxlosilon. ― Sxi kombas al si la harojn per
argxenta kombilo. ― En somero ni veturas per diversaj veturiloj,
kaj en vintro ni veturas per glitveturilo. ― Hodiaux estas bela
frosta vetero, tial mi prenos miajn glitilojn kaj iros gliti. ― Per
hakilo ni hakas, per segilo ni segas, per fosilo ni fosas, per kudrilo
ni kudras, per tondilo ni tondas, per sonorilo ni sonoras, per fajfilo
ni fajfas. ― Mia skribilaro konsistas el inkujo, sablujo, kelke da
plumoj, krajono kaj inksorbilo. ― Oni metis antaux mi
mangxilaron, kiu konsistis el telero, kulero, trancxilo,
forko, glaseto por brando, glaso por vino kaj telertuketo. ― En
varmega tago mi amas promeni en arbaro. ― Nia lando venkos, cxar
nia militistaro estas granda kaj brava. ― Sur kruta sxtuparo li
levis sin al la tegmento de la domo. ― Mi ne scias la lingvon
hispanan, sed per helpo de vortaro hispana-germana mi tamen komprenis
iom vian leteron. ― Sur tiuj cxi vastaj kaj herboricxaj
kampoj pasxtas sin grandaj brutaroj, precipe aroj da bellanaj
sxafoj.
-
viando
viande | meat, flesh | Fleisch | мясо | mięso.
-
posxo
poche | pocket | Tasche | карманъ | kieszeń.
-
korko
bouchon | cork | Kork | пробка | korek.
-
tiri
tirer | draw, pull, drag | ziehen | тянуть | ciągnąć.
-
sxtopi
boucher | stop, fasten down | stopfen | затыкать | zatykać.
-
botelo
bouteille | bottle | Flasche | бутылка | butelka.
-
sxlosi
fermer à clef | lock, fasten | schliessen | запирать на ключъ | zamykać na klucz.
-
kombi
peigner | comb | kämmen | чесать | czesać.
-
somero
été | summer | Sommer | лѣто | lato.
-
gliti
glisser | sakte | gleiten, glitschen | скользить, кататься | ślizgać
się.
-
frosto
gelée | frost | Frost | морозъ | mróz.
-
vetero
temps (température) | weather | Wetter | погода | pogoda.
-
haki
hacher, abattre | hew, chop | hauen, hacken | рубить | rąbać.
-
segi
scier | saw | sägen | пилить | piłować.
-
fosi
creuser | dig | graben | копать | kopać.
-
kudri
coudre | sew | nähen | шить | szyć.
-
tondi
tondre | clip, shear | scheeren | стричь | strzydz.
-
sonori
tinter | give out a sound (as a bell) | klingen | звенѣть | brzęczeć, dzwonić.
-
fajfi
siffler | whistle | pfeifen | свистать | świstać.
-
inko
encre | ink | Tinte | чернила | atrament.
-
sablo
sable | sand | Sand | песокъ | piasek.
-
sorbi
humer | sip | schlürfen | хлебать | chlipać.
-
brando
eau-de-vie | brandy | Branntwein | водка | wódka.
-
tuko
mouchoir | cloth | Tuch (Hals-, Schnupf- etc.) | платокъ | chustka.
-
militi
guerroyer | fight | Krieg führen | воевать | wojować.
-
brava
brave, solide | valliant, brave | tüchtig | дѣльный, удалый | dzielny, chwacki.
-
kruta
roide, escarpé | steep | steil | крутой | stromy.
-
sxtupo
marche, échelon | step | Stufe | ступень | stopień.
-
Hispano
Espagnol | Spaniard | Spanier | Испанецъ | Hiszpan.
-
Germano
Allemand | German | Deutscher | Нѣмецъ | Niemiec.
-
tamen
pourtant, néanmoins | however, nevertheless | doch, jedoch | однако | jednak.
-
vasta
vaste, étendu | wide, vast | weit, geräumig | обширный,
просторный | obszerny.
-
herbo
herbe | grass | Gras | трава | trawa.
-
pasxti
paître | pasture, feed animals | weiden lassen | пасти | paść.
-
bruto
brute, bétail | brute | Vieh | скотъ | bydło.
-
precipe
principalement, surtout | particularly | besonders,
vorzüglich | преимущественно | szczególnie.
-
lano
laine | wool | Wolle | шерсть | wełna.
-
sxafo
mouton | sheep | Schaf | овца | owca.
§35
Vi parolas sensencajxon, mia amiko. ― Mi trinkis teon kun
kuko kaj konfitajxo. ― Akvo estas fluidajxo. ― Mi ne volis
trinki la vinon, cxar gxi enhavis en si ian suspektan
malklarajxon. ― Sur la tablo staris diversaj sukerajxoj. ―
En tiuj cxi boteletoj sin trovas diversaj acidoj: vinagro,
sulfuracido, azotacido kaj aliaj. ― Via vino estas nur ia abomena
acidajxo. ― La acideco de tiu cxi vinagro estas tre
malforta. ― Mi mangxis bongustan ovajxon. ― Tiu cxi
granda altajxo ne estas natura monto. ― La alteco de tiu monto
ne estas tre granda. ― Kiam mi ien veturas, mi neniam prenas kun mi
multon da pakajxo. ― Cxemizojn, kolumojn, manumojn kaj
ceterajn similajn objektojn ni nomas tolajxo, kvankam ili ne
cxiam estas faritaj el tolo. ― Glaciajxo estas
dolcxa glaciigita frandajxo. ― La ricxeco de tiu
cxi homo estas granda, sed lia malsagxeco estas
ankoraux pli granda. ― Li amas tiun cxi knabinon pro
sxia beleco kaj boneco. ― Lia heroeco tre placxis al mi. ―
La tuta suprajxo de la lago estis kovrita per nagxantaj
folioj kaj diversaj aliaj kreskajxoj. ― Mi vivas kun li en
granda amikeco.
-
kuko
gâteau | cаке | Kuchen | пирогъ | pieroźek.
-
konfiti
confire | preserve with sugar | einmachen (mit Zucker) | варить въ сахарѣ | smażyć w cukrze.
-
fluida
liquide | fluid | flüssig | жидкій | płynny.
-
suspekti
suspecter, soupçonner | suspect | verdächtigen | подозрѣвать | podejrzewać.
-
acida
aigre | sour | sauer | кислый | kwaśny.
-
vinagro
vinaigre | vinegar | Essig | уксусъ | ocet.
-
sulfuro
soufre | sulphur | Schwefel | сѣра | siara.
-
azoto
azote | azotе | Stickstoff | азоть | azot.
-
gusto
goût | taste | Geschmack | вкусъ | smak, gust.
-
alta
haut | high | hoch | высокій | wysoki.
-
naturo
nature | nature | Natur | природа | przyroda.
-
paki
empaqueter, emballer | pack, put ut | packen, einpacken | укладывать, упаковывать | pakować.
-
cxemizo
chemise | shirt | Hemd | сорочка | koszula.
-
kolo
cou | neck | Hals | шея | szyja.
-
cetera
autre (le reste) | rest, remainder | übrig | прочій | pozostały.
-
tolo
toile | linen | Leinwand | полотно | płótno.
-
glacio
glace | ice | Eis | ледъ | lód.
-
frandi
goûter par friandise | dainty | naschen | лакомиться | złakomić się.
-
heroo
héros | hero, champion | Held | герой | bohater.
-
placxi
plaire | please | gefallen | нравиться | podobać się.
-
lago
lac | lake | See (der) | озеро | jezioro.
-
kovri
couvrir | cover | verdecken, verhüllen | закрывать | zakrywać.
-
nagxi
nager | swim | schwimmen | плавать | pływać.
-
folio
feuille | leaf | Blatt, Bogen | листъ | liść,
arkusz.
§36
Patro kaj patrino kune estas nomataj gepatroj. ― Petro, Anno kaj
Elizabeto estas miaj gefratoj. ― Gesinjoroj N. hodiaux vespere
venos al ni. ― Mi gratulis telegrafe la junajn geedzojn. ― La
gefiancxoj staris apud la altaro. ― La patro de mia edzino estas
mia bopatro, mi estas lia bofilo, kaj mia patro estas la bopatro de
mia edzino. ― Cxiuj parencoj de mia edzino estas miaj
boparencoj, sekve sxia frato estas mia bofrato, sxia
fratino estas mia bofratino; mia frato kaj fratino (gefratoj) estas la
bogefratoj de mia edzino. ― La edzino de mia nevo kaj la nevino de mia
edzino estas miaj bonevinoj. ― Virino, kiu kuracas, estas kuracistino;
edzino de kuracisto estas kuracistedzino. ― La doktoredzino A. vizitis
hodiaux la gedoktorojn P. ― Li ne estas lavisto, li estas
lavistinedzo. ― La filoj, nepoj kaj pranepoj de regxo estas
regxidoj. ― La hebreoj estas Izraelidoj, cxar ili devenas
de Izraelo. ― Cxevalido estas nematura cxevalo, kokido ―
nematura koko, bovido ― nematura bovo, birdido ― nematura birdo.
-
ge
les deux sexes réunis; ex. patro père ― gepatroj les
parents (père et mère) | of both sexes; e. g. patro father ―
gepatroj parents | beiderlei Geschlechtes; z. B. patro Vater
― gepatroj Eltern; mastro Wirth ― gemastroj Wirth und
Wirthin | обоего пола, напр. patro отецъ ― gepatroj родители;
mastro хозяинъ ― gemastroj хозяинъ съ хозяйкой | obojej
płci, np. patro ojciec ― gepatroj rodzice; mastro gospodarz
― gemastroj gospodarstwo (gospodarz i gospodyni).
-
gratuli
féliciter | congratulate | gratuliren | поздравлять | winszować.
-
altaro
autel | altar | Altar | алтарь | ołtarz.
-
kuraci
traiter (une maladie) | cure, heal | kuriren, heilen | лѣчить | leczyć.
-
doktoro
docteur | doctor | Doctor | докторъ | doktór.
-
pra
bis-, arrière- | great-, primordial | ur- | пра- | pra-.
-
id
enfant, descendant; ex. bovo bœuf ― bovido veau;
Izraelo Israël ― Izraelido Israëlite | descendant, young one;
e. g. bovo ox ― bovido calf | Kind, Nachkomme; z. B. bovo
Ochs ― bovido Kalb; Izraelo Israel ― Izraelido Israelit | дитя, потомокъ; напр. bovo быкъ ― bovido теленокъ; Izraelo
Израиль ― Izraelido Израильтянинъ | dziecię, potomek; np. bovo
byk ― bovido cielę; Izraelo Izrael ― Izraelido Izraelita.
-
hebreo
juif | Jew | Jude | еврей | żyd.
-
cxevalo
cheval | horse | Pferd | конь | koń.
§37
La sxipanoj devas obei la sxipestron. ― Cxiuj
logxantoj de regno estas regnanoj. ― Urbanoj estas ordinare pli
ruzaj, ol vilagxanoj. ― La regnestro de nia lando estas bona kaj
sagxa regxo. ― La Parizanoj estas gajaj homoj. ― Nia
provincestro estas severa, sed justa. ― Nia urbo havas bonajn
policanojn, sed ne suficxe energian policestron. ― Luteranoj kaj
Kalvinanoj estas kristanoj. ― Germanoj kaj francoj, kiuj logxas
en Rusujo, estas Rusujanoj, kvankam ili ne estas rusoj. ― Li estas
nelerta kaj naiva provincano. ― La logxantoj de unu regno estas
samregnanoj, la logxantoj de unu urbo estas samurbanoj, la
konfesantoj de unu religio estas samreligianoj. ― Nia regimentestro
estas por siaj soldatoj kiel bona patro. ― La botisto faras botojn kaj
sxuojn. ― La lignisto vendas lignon, kaj la lignajxisto
faras tablojn, segxojn kaj aliajn lignajn objektojn. -
Sxteliston neniu lasas en sian domon. ― La kuragxa maristo
dronis en la maro. ― Verkisto verkas librojn, kaj skribisto simple
transskribas paperojn. ― Ni havas diversajn servantojn: kuiriston,
cxambristinon, infanistinon kaj veturigiston. ― La ricxulo
havas multe da mono. ― Malsagxulon cxiu batas. ― Timulo
timas ecx sian propran ombron. ― Li estas mensogisto kaj
malnoblulo. ― Pregxu al la Sankta Virgulino.
-
an
membre, habitant, partisan; ex. regno l’état ― regnano
citoyen | inhabitant, member; e. g. Nov-Jorko New York ― Nov-Jorkano
New Yorker | Mitglied, Einwohner, Anhänger; z. B. regno
Staat ― regnano Bürger; Varsoviano Warschauer | членъ, житель,
приверженец; напр. regno государство ― regnano гражданинъ;
Varsoviano Варшавянинъ | członek, mieszkaniec, zwolennik; np. regno
państwo ― regnano obywatel; Varsoviano Warszawianin.
-
regno
l’Etat | kingdom | Staat | государство | państwo.
-
vilagxano
paysan | caountryman | Bauer | крестьянинъ | wieśniak.
-
provinco
province | province | Provinz | область, провинція | prowincya.
-
severa
sévère | severe | streng | строгій | surowy, srogi, ostry.
-
justo
juste | just, righteous | gerecht | справедливый | sprawiedliwy.
-
polico
police | police | Polizei | полиція | policya.
-
suficxe
suffisant | enough | genug | довольно, достаточно | dosyć, dostatecznie.
-
Kristo
Christ | Christ | Christus | Христосъ | Chrystus.
-
Franco
Français | Frenchman | Franzose | Французъ | Francuz.
-
konfesi
avouer | confess | bekennen, gestehen | признавать,
исповѣдывать | przyznawać.
-
religio
religion | religion | Religion | вѣра, религія | religia.
-
regimento
regiment | regiment | Regiment | полкъ | półk.
-
boto
botte | boot | Stiefel | сапогъ | but.
-
sxuo
soulier | shoe | Schuh | башмакъ | trzewik.
-
lasi
laisser, abandonner | leave, let alone | lassen | пускать,
оставлять | puszczać, zostawiać.
-
droni
se noyer | drown | ertrinken | тонуть | tonąć.
-
verki
composer, faire des ouvrages (littér.) | work (literary) | verfassen | сочинять | tworzyć, pisać.
-
ul
qui est caractérisé par telle ou telle qualité; ex. bela beau
― belulo bel homme | person noted for...; e. g. avara covetous
― avarulo miser, covetous person | Person, die sich
durch... unterscheidet; z. B. juna jung ― junulo Jüngling | особа, отличающаяся даннымъ
качествомъ; напр. bela красивый ― belulo красавецъ | człowiek, posiadający dany przymiot;
np. ricxa bogaty ― ricxulo bogacz.
-
ecx
même, jusqu’à | even | sogar | даже | nawet.
-
ombro
ombre | shadow | Schatten | тѣнь | cień.
-
pregxi
prier (Dieu) | pray | beten | молиться | modlić się.
-
virga
virginal | virginal | jungfräulich | дѣвственный | dziewiczy.
§38
Mi acxetis por la infanoj tableton kaj kelke da
segxetoj. ― En nia lando sin ne trovas montoj, sed nur
montetoj. ― Tuj post la hejto la forno estis varmega, post unu horo
gxi estis jam nur varma, post du horoj gxi estis nur iom
varmeta, kaj post tri horoj gxi estis jam tute malvarma. ― En
somero ni trovas malvarmeton en densaj arbaroj. ― Li sidas apud la
tablo kaj dormetas. ― Mallargxa vojeto kondukas tra tiu
cxi kampo al nia domo. ― Sur lia vizagxo mi vidis
gxojan rideton. ― Kun bruo oni malfermis la pordegon, kaj la
kalesxo enveturis en la korton. Tio cxi estis jam ne
simpla pluvo, sed pluvego. ― Grandega hundo metis sur min sian
antauxan piedegon, kaj mi de teruro ne sciis, kion fari, ―
Antaux nia militistaro staris granda serio da pafilegoj. ―
Johanon, Nikolaon, Erneston, Vilhelmon, Marion, Klaron kaj Sofion
iliaj gepatroj nomas Johancxjo (aux Jocxjo),
Nikolcxjo (aux Nikocxjo aux Nikcxjo
aux Nicxjo), Ernecxjo (aux Ercxjo),
Vilhelcxjo (aux Vilhecxjo aux Vilcxjo
aux Vicxjo), Manjo (aux Marinjo), Klanjo kaj Sonjo
(aux Sofinjo).
-
densa
épais, dense | dense | dicht | густой | gęsty.
-
brui
faire du bruit | make a noise | lärmen, brausen | шумѣть | szumieć,
hałasować.
-
kalesxo
carosse, calèche | carriage | Wagen | коляска | powóz.
-
pluvo
pluie | rain | Regen | дождь | deszcz.
-
pafi
tirer, faire feu | shoot | schiessen | стрѣлять | strzelać.
-
cxj, nj
après les 1-6 premières lettres d’un prénom masculin (nj
― féminin) lui donne un
caractère diminutif et caressant | affectionate diminutive of
masculine (nj ― feminine) names | den ersten 1-6 Buchstaben eines
männlichen (nj ― weiblichen) Eigennamens beigefügt, verwandelt
diesen in ein Kosewort | приставленное къ первымъ 1-6 буквамъ имени собственнаго мужескаго
(nj ― женскаго) пола, превращаетъ его въ ласкательное | dodane do pierwszych 1-6 liter imienia własnego męskiego (nj ―
żenńskiego) rodzaju zmienia je w pieszczotliwe.
§39
En la kota vetero mia vesto forte malpurigxis; tial mi prenis
broson kaj purigis la veston. ― Li paligxis de timo kaj poste li
rugxigxis de honto. ― Li fiancxigxis kun
frauxlino Berto; post tri monatoj estos la edzigxo; la
edzigxa soleno estos en la nova pregxejo, kaj la
edzigxa festo estos en la domo de liaj estontaj bogepatroj. ―
Tiu cxi maljunulo tute malsagxigxis kaj
infanigxis. ― Post infekta malsano oni ofte bruligas la vestojn
de la malsanulo. ― Forigu vian fraton, cxar li malhelpas al
ni. ― Sxi edzinigxis kun sia kuzo, kvankam sxiaj
gepatroj volis sxin edzinigi kun alia persono. ― En la printempo
la glacio kaj la negxo fluidigxas. ― Venigu la kuraciston,
cxar mi estas malsana. ― Li venigis al si el Berlino multajn
librojn. ― Mia onklo ne mortis per natura morto, sed li tamen ne
mortigis sin mem kaj ankaux estis mortigita de neniu; unu tagon,
promenante apud la reloj de fervojo, li falis sub la radojn de
veturanta vagonaro kaj mortigxis. ― Mi ne pendigis mian
cxapon sur tiu cxi arbeto; sed la vento forblovis de mia
kapo la cxapon, kaj gxi, flugante, pendigxis sur la
brancxoj de la arbeto. ― Sidigu vin (aux sidigxu),
sinjoro! ― La junulo aligxis al nia militistaro kaj
kuragxe batalis kune kun ni kontraux niaj malamikoj.
-
koto
boue | dirt | Koth, Schmutz | грязь | błoto.
-
broso
brosse | brush | Bürste | щетка | szczotka.
-
rugxa
rouge | red | roth | красный | czerwony.
-
honti
avoir honte | be ashamed | sich schämen | стыдиться | wstydzić
się.
-
solena
solennel | solemn | feierlich | торжественный | uroczysty.
-
infekti
infecter | infect | anstecken | заражать | zarażać.
-
printempo
printemps | spring time | Frühling | весна | wiosna.
-
relo
rail | rail | Schiene | рельса | szyna.
-
rado
roue | wheel | Rad | колесо | koło (od woza i t. p.).
-
pendi
pendre, être suspendu | hang | hängen (v. n.) | висѣть | wisieć.
-
cxapo
bonnet | bonnet | Mütze | шапка | czapka.
-
vento
vent | wind | Wind | вѣтеръ | wiatr.
-
blovi
souffler | blow | blasen, wehen | дуть | dąć, dmuchać.
-
kapo
tête | head | Kopf | голова | głowa.
-
brancxo
branche | branch | Zweig | вѣтвь | gałaź.
§40
En la dauxro de kelke da minutoj mi auxdis du pafojn. ―
La pafado dauxris tre longe. ― Mi eksaltis de surprizo. ― Mi
saltas tre lerte. ― Mi saltadis la tutan tagon de loko al loko. ― Lia
hierauxa parolo estis tre bela, sed la tro multa parolado
lacigas lin. ― Kiam vi ekparolis, ni atendis auxdi ion novan,
sed baldaux ni vidis, ke ni trompigxis, ― Li kantas tre
belan kanton. ― La kantado estas agrabla okupo. ― La diamanto havas
belan brilon. ― Du ekbriloj de fulmo trakuris tra la malluma
cxielo. ― La domo, en kiu oni lernas, estas lernejo, kaj la
domo, en kiu oni pregxas, estas pregxejo. ― La kuiristo
sidas en la kuirejo. ― La kuracisto konsilis al mi iri en
sxvitbanejon. ― Magazeno, en kiu oni vendas cigarojn, aux
cxambro, en kiu oni tenas cigarojn, estas cigarejo; skatoleto
aux alia objekto, en kiu oni tenas cigarojn, estas cigarujo;
tubeto, en kiun oni metas cigaron, kiam oni gxin fumas, estas
cigaringo. ― Skatolo, en kiu oni tenas plumojn, estas plumujo, kaj
bastoneto, sur kiu oni tenas plumon por skribado, estas plumingo. ― En
la kandelingo sidis brulanta kandelo. ― En la posxo de mia
pantalono mi portas monujon, kaj en la posxo de mia surtuto mi
portas paperujon; pli grandan paperujon mi portas sub la brako. ― La
rusoj logxas en Rusujo kaj la germanoj en Germanujo.
-
surprizi
surprendre | surprise | überraschen | дѣлать сюрпризъ | robić niespodzianki.
-
laca
las, fatigué | weary | müde | усталый | zmęczony.
-
trompi
tromper, duper | deceive, cheat | betrügen | обманывать | oszukiwać.
-
fulmo
éclair | lightning | Blitz | молнія | błyskawica.
-
sxviti
suer | perspire | schwitzen | потѣть | pocić się.
-
bani
baigner | bath | baden | купать | kąpać.
-
magazeno
magazin | store | Kaufladen | лавка, магазинъ | sklep,
magazyn.
-
vendi
vendre | sell | verkaufen | продавать | sprzedawać.
-
cigaro
cigare | cigar | Cigarre | сигара | cygaro.
-
tubo
tuyau | tube | Röhre | труба | rura.
-
fumo
fumée | smoke | Rauch | дымъ | dym.
-
ing
marque l’objet dans lequel se met, ou mieux s’introduit...;
ex. kandelo chandelle ― kandelingo chandelier | holder for; e. g. kandelo candle ―
kandelingo candle-stick | Gegenstand, in den etwas eingestellt,
eingesetzt wird; z. B. kandelo Kerze ― kandelingo Leuchter | вещь, въ которую
вставляется, всаживается; напр. kandelo свѣча ― kandelingo
подсвѣчникъ | przedmiot, w który się coś wsadza, wstawia; np.
kandelo świeca ― kandelingo lichtarz.
-
skatolo
boîte | small box, case | Büchse, Schachtel | коробка | pudełko.
-
pantalono
pantalon | pantaloons, trowsers | Hosen | брюки | spodnie.
-
surtuto
redingote | over-coat | Rock | сюртукъ | surdut.
-
brako
bras | arm | Arm | рука, объятія | ramię.
§41
Sxtalo estas fleksebla, sed fero ne estas fleksebla. ― Vitro
estas rompebla kaj travidebla. ― Ne cxiu kreskajxo estas
mangxebla. ― Via parolo estas tute nekomprenebla kaj viaj
leteroj estas cxiam skribitaj tute nelegeble. ― Rakontu al mi
vian malfelicxon, cxar eble mi povos helpi al vi. ― Li
rakontis al mi historion tute nekredeblan. ― Cxu vi amas vian
patron? Kia demando! kompreneble, ke mi lin amas. ― Mi kredeble ne
povos veni al vi hodiaux, cxar mi pensas, ke mi mem havos
hodiaux gastojn. ― Li estas homo ne kredinda. ― Via ago estas
tre lauxdinda. ― Tiu cxi grava tago restos por mi
cxiam memorinda. ― Lia edzino estas tre laborema kaj
sxparema, sed sxi estas ankaux tre babilema kaj
kriema. Li estas tre ekkolerema kaj ekscitigxas ofte cxe
la plej malgranda bagatelo; tamen li estas tre pardonema, li ne portas
longe la koleron kaj li tute ne estas vengxema. ― Li estas tre
kredema: ecx la plej nekredeblajn aferojn, kiujn rakontas al li
la plej nekredindaj homoj, li tuj kredas. ― Centimo, pfenigo kaj
kopeko estas moneroj. ― Sablero enfalis en mian okulon. ― Li estas tre
purema, kaj ecx unu polveron vi ne trovos sur lia vesto. ― Unu
fajrero estas suficxa, por eksplodigi pulvon.
-
sxtalo
acier | steet | Stahl | сталь | stal.
-
fleksi
fléchir, ployer | bend | biegen | гнуть | giąć.
-
vitro
verre (matière) | glass (substance) | Glas | стекло | szkło.
-
rompi
rompre, casser | break | brechen | ломать | łamać.
-
lauxdi
louer, vanter | praise | loben | хвалить | chwalić.
-
memori
se souvenir, se rappeler | remember | im Gedächtniss
behalten, sich erinnern | помнить | pamiętać.
-
sxpari
ménager, épargner | be sparing | sparen | сберегать | oszczędzać.
-
bagatelo
bagatelle | trifle, toy | Kleinigkeit | мелочь, бездѣлица | drobnostka.
-
vengxi
se venger | revenge | rächen | мстить | mścić się.
-
eksciti
exciter, émouvoir | excite | erregen | возбуждать | wzbudzać.
-
er
marque l’unité; ex. sablo sable ― sablero un grain de
sable | one of many objects of the same kind; e. g. sablo sand ―
sablero grain of sand | ein einziges; z. B. sablo Sand ―
sablero Sandkörnchen | отдѣльная единица; напр. sablo песокъ ―
sablero песчинка | oddzielna jednostka; np. sablo piasek ―
sablero ziarnko piasku.
-
polvo
poussière | dust | Staub | пыль | kurz.
-
fajro
feu | fire | Feuer | огонь | ogień.
-
eksplodi
faire explosion | explode | explodiren | взрывать | wybuchać.
-
pulvo
poudre à tirer | gunpowder | Pulver (Schiess-) | порохъ | proch.
§42
Ni cxiuj kunvenis, por priparoli tre gravan aferon; sed ni ne
povis atingi ian rezultaton, kaj ni disiris. ― Malfelicxo ofte
kunigas la homojn, kaj felicxo ofte disigas ilin. ― Mi
dissxiris la leteron kaj disjxetis gxiajn pecetojn
en cxiujn angulojn de la cxambro. ― Li donis al mi monon,
sed mi gxin tuj redonis al li. ― Mi foriras, sed atendu min,
cxar mi baldaux revenos. ― La suno rebrilas en la klara
akvo de la rivero. ― Mi diris al la regxo: via regxa
mosxto, pardonu min! ― El la tri leteroj unu estis adresita: al
Lia Episkopa Mosxto, Sinjoro N.; la dua: al Lia Grafa
Mosxto, Sinjoro P.; la tria: al Lia Mosxto, Sinjoro D. ―
La sufikso «um» ne havas difinitan signifon, kaj tial la
(tre malmultajn) vortojn kun «um» oni devas lerni, kiel
simplajn vortojn. Ekzemple: plenumi, kolumo, manumo. ― Mi volonte
plenumis lian deziron. ― En malbona vetero oni povas facile
malvarmumi. ― Sano, sana, sane, sani, sanu, saniga, saneco, sanilo,
sanigi, sanigxi, sanejo, sanisto, sanulo, malsano, malsana,
malsane, malsani, malsanulo, malsaniga, malsanigxi, malsaneta,
malsanema, malsanulejo, malsanulisto, malsanero, malsaneraro,
sanigebla, sanigisto, sanigilo, resanigi, resanigxanto,
sanigilejo, sanigejo, malsanemulo, sanilaro, malsanaro, malsanulido,
nesana, malsanado, sanulajxo, malsaneco, malsanemeco, saniginda,
sanilujo, sanigilujo, remalsano, remalsanigxo, malsanulino,
sanigista, sanigilista, sanilista, malsanulista k. t. p.
-
atingi
atteindre | attain, reach | erlangen, erreichen | достигать | dosięgać.
-
rezultato
résultat | result | Ergebniss | результатъ | rezultat.
-
sxiri
déchirer | tear, rend | reissen | рвать | rwać.
-
peco
morceau | piece | Stück | кусокъ | kawał.
-
mosxto
titre commun | universal title | allgemeiner Titel | общій титулъ | Mość.
-
episkopo
évêque | bishop | Bischof | епископъ | biskup.
-
grafo
comte | earl, count | Graf | графъ | hrabia.
-
difini
définir, déterminer | define | bestimmen | опредѣлять | wyznaczać, określać.